Aj napriek tomu, že plastická a estetická chirurgia v súčasnosti už dokáže takmer všetko, nie je všemocná, tvrdí primár Oddelenia plastickej rekonštrukčnej a estetickej chirurgie banskobystrickej nemocnice a prezident rovnomennej spoločnosti pre Slovensko - Ján Lehocký.
Počet mužov aj žien, ktorí majú záujem byť krajší, alebo prinajmenšom iní, rastie.
"Dôvody sú rôzne - niektorí chcú ukázať, že na to majú, iní si myslia, že to potrebujú a pre ďalších je to skutočne potrebné."
Malé úpravy by odporúčal aj politikom - jedným z jeho klientov bol aj terajší podpredseda parlamentu Presperín.
Lehocký sa dokonca priznal, že kedysi aj on uvažoval nad úpravou svojho nosa, teraz je však s originálom spokojný.
"Dokonca sa mi páči."
Radikálna zmena môže uškodiť
"Podľa mňa je estetická operácia prirodzená," hovorí Lehocký, radikálne zmeny výzoru však neodporúča. Niekedy totiž býva veľká zmena traumatizujúca tak pre okolie, ako aj pre samotného nositeľa.
"Viete si predstaviť, že zrazu uvidíte v zrkadle namiesto seba niekoho úplne iného? Obvykle sa to robí postupne, aby si človek na seba zvykol."
Pri estetických zákrokoch je veľmi dôležité poznať dôvody. Ich podstata je totiž často v záťažových životných situáciách.
"Mnohí prichádzajú preto, že ich opustil partner. Možno to trochu pomôže, ale psychická podstata krízy zostáva."
V prípade mužov nad štyridsať rokov, ktorí chcú podstúpiť väčšie estetické operácie, primár Lehocký odporúča aj psychické alebo psychiatrické vyšetrenie.
Záujem mužov rastie
Napriek tomu záujem mužov o zmenu výzoru rastie - stále však tvorí len tretinu požadovaných operácií oproti ženám.
Niekedy však stačí neplastická zmena: "Videl som Zednikoviča. Má vlasy ako Kalimero, oholil si fúzy, nespoznali by ste ho. Okolie tvrdí, že omladol o päťnásť rokov, pritom si oholil len fúzy."
Čo sa týka odsávania tuku - v Bystrici uprednostňujú kontúrovanie.
"Nerobíme drastické odsávanie niekoľkých litrov tuku. Niektorí kolegovia to za peniaze urobia, ale je to pre pacienta riziko."
Ženy aj o dvadsať rokov
Ženy najčastejšie požadujú korektúry tváre - vyhladenie vrások, úpravu viečok, "žehlenie" kože na krku, odsávanie tuku. Mladšie požadujú najmä zväčšovanie prsníkov, staršie naopak zmenšovanie.
"Prišla asi štyridsaťročná pacientka a chcela si dať urobiť panenskú blanu. Neviem, či bola pod vplyvom liekov, ale potom sa už neukázala."
Chodia do ordinácie s rôznymi predstavami - dokonca aj s obrázkami hercov či speváčok.
Plastickí chirurgovia však tvrdia, že je to veľmi zavádzajúce: "Človek si zafixuje predstavu, a ak tak náhodou nevyzerá, je nespokojný."
Košťál operoval Andela aj exprezidenta Kováča
Jeden z našich najvychytenejších plastických chirurgov - Ladislav Košťál - potvrdzuje, že ľudia, ktorí sa rozhodnú pre úpravu, sa to mnohokrát hanbia zverejniť. A to nielen z dôvodu, že medzi zákazníkmi dominujú ženy či zámožnejšie osoby. Ide o pretrvávajúci trend negatívneho postoja voči estetickej chirurgii na Slovensku.
"Pričom pre niekoho je jeho estetická vada dominantnou, celoživotnou traumou. Ľudia chcú v našom rannom kapitalizme vyzerať dobre. Ak to má človeku zdvihnúť sebavedomie, nemám nič proti tomu."
Muži uši a viečka, ženy prsia
Stali sa však aj prípady, keď musel osobu od operácie odhovárať.
"S pacientom musíte každý problém predebatovať, nemôžete ho vybaviť vo dverách. Raz prišla žena, ktorá porodila dve deti, a mala skoro prirodzené prsníky. Naraz z nej vyšlo, že nechce ísť na operáciu tak kvôli sebe, ako kvôli partnerovi. Povedal jej, že ich mala niekedy krajšie. Napokon zistíte, že za celým je rodinný rozvrat, jej partner si našiel mladšiu a krajšiu ženu a ona bola v snahe zachrániť manželstvo ochotná podstúpiť operáciu."
Kvantita nie je kvalita
Pracovísk estetickej chirurgie je na Slovensku veľa - najodbornejšie sídlia v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach a v Martine.
Doktor Košťál je primárom Chirurgie ruky ružinovskej nemocnice v Bratislave.
Súkromné zariadenia nezatracuje, názor na ne je však skôr kritický: "Mnohé sú založené len na báze komerčnosti. V Bratislave je pracovisko, ktoré robí ovisnuté brucho za 110-tisíc korún. To je podľa mňa neprimerané."
Normálna cena tohto zákroku sa pohybuje vo výške 24-tisíc korún.
Obálku? Ako od koho
"Môj plat je smiešny - šestnásťtisíc korún nesačne."
A čo obálky?
"Ľudia si stále myslia, že k lekárovi sa nedá ísť bez fľaše, bonboniéry, alebo obálky. Vôbec to nie je podmienkou. Venujem sa pacientovi, či je to prezident - operoval som bývalého prezidenta Kováča - alebo jednoduchý človek, ktorý možno nevystrčil nos zo svojej dediny."
Vypýtať si za plánovanú operáciu odmenu neznáša.
"Ak na to pacient má, nech sa doktorovi odvďačí. Ale koľkokrát príde babička, ktorá vám chce zo svojho mizerného dôchodku strčiť obálku. Na to som alergický."
Koníček - streľba a cyklistika
Denne pracuje viac ako dvanásť hodín, na koníčky zostáva málo času.
Nezanevrel však na streľbu z historických zbraní.
"Strieľať ma už ako štvorročného naučil otec. Dnes strieľam ligu za Slovenskú akadémiu vied. Je to drahý špás. Jeden výstrel z historickej zbrane stojí trinásť- až devätnásťtisíc korún."
Vlastní kópiu perkusného revolvera Rogger and Spencer - ešte z vojny sever proti juhu. Jeho cena je 1 800 mariek, asi 40-tisíc slovenských korún.
Kedysi sa venoval cyklistike, občas zájde na nejaké spoločenské podujatie, raz za rok na Playboy párty.
"Nepamätám sa, kedy som sa naposledy dostal do kina. Je to hádam aj desať rokov."
Politiku sleduje veľmi pozorne: "Zrejme tento národ potrebuje tvrdú ruku a momentálne tu takáto autorita nie je."
Autor: MONIKA ŽEMLOVÁ
