MOSKVA.
Analytici varovali pred nárastom vojenských kapacít v oblasti. Kremeľ minulý mesiac zahrnul Arktídu do dokumentu, v ktorom sa hovorí, že Rusko možno bude musieť do roku 2020 vojensky bojovať na hraniciach o kontrolu nad energetickými zdrojmi.
Ruský prezidentský vyslanec pre Arktídu Artur Čilingarov však na tlačovej konferencii uviedol, že reč o vojne v Arktíde nie je namieste.
"Nikto s nikým nejde do vojny, nepotrebujeme o tom hovoriť," povedal Čilingarov. "Budeme brániť naše ekonomické záujmy, ale nevidím konflikt v blízkej budúcnosti," dodal vyslanec.
Čilingarov v roku 2007 dosiahol dno Arktického oceánu v mini-ponorke a umiestnil tam kovovú ruskú vlajku ako symbol nároku Kremľa. Symbolické gesto však vyvolalo nahnevané reakcie ostatných krajín.
Podľa medzinárodného práva má päť krajín s arktickým pobrežím - Rusko, USA, Nórsko, Kanada a Dánsko (ktorému patrí Grónsko) - ekonomickú zónu smerom na sever v dĺžke 320 kilometrov.
Rusko si však nárokuje oveľa väčšiu časť. Vychádza pritom z vlastného názoru, že morské dno pod Arktídou je pokračovaním sibírskeho kontinentálneho šelfu.
V dôsledku globálneho otepľovania sa topí arktická ľadová pokrývka. Vedci hovoria, že je len otázkou času, kým tu ťažba zásob ropy a plynu bude rutinou.
Medzi krajinami, ktoré hraničia s Arktickým oceánom, sa strhli preteky o nárokovanie si na morské dno, pripomína v tejto súvislosti Reuters.
Putin: Rusko je ochotné zrieknuť sa jadrových zbraní, ale nie ako prvé
Premiér Vladimir Putin dnes vyhlásil, že Rusko je ochotné zrieknuť sa jadrových zbraní, pokiaľ tak urobia Spojené štáty a všetky ďalšie jadrové mocnosti.
Na tlačovej konferencii s nemeckým šéfom diplomacie Frankom-Walterom Steinmeierom Putin povedal: "Načo potrebujeme jadrové zbrane? Pokiaľ iné jadrové štáty sú pripravené (na svet bez nukleárnych zbraní), my sme tiež." Nemecký minister sa predtým prihovoril za úplne zbavenie sa jadrových arzenálov, než za obmedzenie ich šírenia.
"Cieľ globálnej nuly nie je hra pre utopistov, ale budú sa mu venovať doyeni zahraničnej politiky USA, ako aj nemeckí a poľskí politici," povedal Steinmeier.
V spoločnej deklarácii 1. apríla sa prezidenti USA a Ruska Barack Obama a Dmitrij Medvedev dohodli na začatí prác na novej zmluve o znížení ich jadrových arzenálov, v rámci prvého kroku smerom k "svetu bez nukleárnych zbraní".
Obaja prezidenti by mali na budúci mesiac spolu rokovať o dohode, ktorá nahradí zmluvu o znížení strategických útočných zbraní z roku 1991, známu ako START 1, ktorej platnosť vyprší 5. decembra.
Steinmeier vyzval ruských predstaviteľov, aby konštruktívne spolupracovali s prezidentom Spojených štátov Barackom Obamom na znížení zásob jadrových zbraní.
Putinove vyjadrenie prišlo v rovnaký deň, ako šéf ruských strategických raketových síl generál Nikolaj Solovcov varoval pred nebezpečenstvom zníženia počtu nukleárnych hraníc na menej než 1500 na strane Ruska i USA.
Ruský šéf diplomacie Sergej Lavrov v televíznom vystúpení uviedol, že nepredpokladá žiadne jednostranné kroky v jadrovej otázke.
tasr, Reuters, Associated Press
