Pôvodní obyvatelia v Peru povstali proti plánu vlády využívať bohatstvá amazonského pralesa . Odmietajú ťažbu ropy či výrub stromov v džungli, kde žijú. Pri stretoch domorodcov s políciou cez víkend zahynulo okolo 50 ľudí.
LIMA, BRATISLAVA. Amazonský prales v Peru je v súčasnosti biologicky jedno z najrozmanitejších miest na planéte. Okrem vzácnych živočíchov a rastlín tu stále žije množstvo domorodých kmeňov, často v úplnej izolácii od ostatného sveta.
Namiesto bohatej fauny a flóry tu o pár rokov na mnohých miestach môžu stáť ropné vrty, lomy na ťažbu minerálov, či vodné elektrárne vyrábajúce elektrinu. Peruánska vláda sa minulý rok rozhodla využiť bohatstvo, ktoré jej amazonský prales ponúka.
Kopijami proti policajtom
Proti vláde sa však postavili miestni Indiáni. Odmietajú zabranie svojej „posvätnej pôdy“ pre zahraničné spoločnosti, ktoré by sa mali na projektoch podieľať. Už dva mesiace blokujú niektoré diaľnice, vodné cesty, regionálne letiská či potrubia.
Cez víkend ich protesty prerástli v násilnosti, pri ktorých zahynulo odhadom asi 50 ľudí. V piatok sa peruánska polícia snažila preraziť blokádu na jednej z ciest. Indiáni vyzbrojení kopijami zajali niekoľko policajtov. Vláda pripustila smrť deviatich domorodcov, ich lídri hovoria o niekoľkých desiatkach. Pri bojoch zahynulo aj 22 policajtov, viacerých zabili kopije.
„Prezident si myslel, že poslušne prijmeme plány, ktoré úplne zmenia spôsob, akým lovíme zver či pestujeme plodiny,“ povedal podľa New York Times Juan Agustín, jeden z indiánskych vodcov. „Bojujeme, pretože sa bojíme, že nám vezmú našu zem,“ hovorí ďalší z nich pre Reuters.
Vláda: bránia pokroku
Indiáni neprestanú, kým vláda nezmení kontroverzné zákony. Jeden z lídrov však povedal, že neodmietajú akýkoľvek rozvoj, ale mal by byť prediskutovaný s obyvateľmi džungle.
Vláda požiadavky Indiánov odmieta. „Sú tam zdroje ako ropa, plyn či drevo a tie nepatria iba ľuďom, čo mali šťastie, že sa tam narodili. Pretože to by znamenalo, že viac ako polovica územia Peru patrí pár tisíc ľuďom,“ oponoval pre New York Times peruánsky prezident Alan García. Vláda tiež argumentuje, že využívanie týchto bohatstiev povedie k ekonomickému rozvoju tejto juhoamerickej krajiny.
Okrem Indiánov sa jej však nedarí presvedčiť ani enviromentalistov, katolícku cirkev či odborárov, ktorí boj Indiánov za zachovanie prostredia podporujú. Podľa jednej štúdie oblasť bohatá na ropu či iné minerály zahŕňa až 72 percent džungle. Hoci vláda sľubuje, že zasiahnutú oblasť vysadí na iných miestach, podľa kritikov to vážne zasiahne ekológiu džungle a kultúru indiánskych kmeňov.
