PARÍŽ.
Obamu a jeho manželku Michelle privítal Sarkozy a prvá dáma Francúzska Carla Bruniová-Sarkozyová a niekoľko tisícov nadšených divákov mávajúcich vlajkami.
Rozhovory oboch lídrov sa týkali širokého spektra tém vrátane Afganistanu, vzťahov s Ruskom, iránskeho jadrového programu a globálneho otepľovania. Spoločne opäť vyzvali Irán, aby sa vzdal možnej výroby jadrových zbraní.
Irán dnes spustil výrobu protileteckých rakiet, čítajte TU.
Obama uviedol, že oceňuje vedúcu úlohu, ktorú Sarkozy zohráva v mnohých politických záležitostiach. Po stretnutí so svojím kolegom pred novinármi zopakoval, že v otázke jadrového programu je potrebné uplatňovať voči Teheránu "tvrdú diplomaciu". Sarkozy vyjadril obavy ohľadne "šialených vyhlásení" iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínežáda.
Obama prichádza do Francúzska
Embedded video from <a href="http://www.cnn.com/video" mce_href="http://www.cnn.com/video">CNN Video</a> Francúzsko prijme väzňov z Guantanáma
V otázke Blízkeho východu francúzsky prezident podporil výzvu šéfa Bieleho domu, aby Izrael zastavil budovanie osád na Západnom brehu.
Obama by si podľa vlastných slov želal "vážne, konštruktívne" mierové rokovania medzi Izraelom a Palestínčanmi s cieľom dosiahnuť riešenie na báze existencie dvoch štátov.
"Neočakávam, že 60 rokov existujúci problém sa podarí vyriešiť zo dňa na deň, ale, ako som už povedal, čakám, že obe strany si uvedomia, že ich osudy sú tesne spojené," povedal.
Obama so Sarkozym prichádzajú do Caen. FOTO: ČTK
Obama uviedol, že plánuje "úzko spolupracovať" so Sarkozym v mnohých záležitostiach vrátane stratégie v oblasti boja proti terorizmu.
Podľa Sarkozyho Francúzsko prijme - ako to požadovali Spojené štáty - niekoľkých väzňov z kontroverznej väznice Guantánamo.
V súvislosti so Severnou Kóreou Obama konštatoval, že kroky, ktoré v ostatnom čase Pchjongjang uskutočnil, vrátane jadrovej skúšky, sú "mimoriadne provokatívne" a KĽDR musí očakávať, že Washington bude v tomto smere negatívne reagovať.
Rozdeľuje ich Turecko Prezidenti USA a Francúzska, Barack Obama a Nicolas Sarkozy, sa nezhodujú v názore na to, či by malo Turecko vstúpiť do Európskej únie.
Obama podporuje členstvo prevažne moslimskej krajiny v EÚ, Sarkozy sa stavia proti tomu.
Šéf Bieleho domu vyhlasuje, že Turecko je dôležitým spojencom NATO, ktorý pomáha aliancii vo vojne v Afganistane. Tvrdí, že turecká ekonomika sa rozvíja a krajina chce bližšie vzťahy s Európou, čo on osobne víta a podporuje.
Sarkozy hlása, že podporuje integráciu Turecka do Európy, ale že on aj Obama sa líšia v názore na to, akým spôsobom ju docieliť.
V Normandii privítali veteránov
Obama a Sarkozy sa po pracovnom obede presunuli na cintorín v Colleville-sur-Mer, kde si pripomenuli 65. výročie vylodenia v spojeneckých vojsk v Normandii.
Obama predniesol prejav na veľkom cintoríne americkej armády v Colleville-sur-Mer pred 1500 zhrbenými bielovlasými veteránmi. Povedal, že druhá svetová vojna predstavuje osobitný moment v dejinách, keď národy bojovali spoločne, aby porazili vražednú ideológiu.
"Žijeme vo svete, kde o to, čo je pravda, súperia viery a tvrdenia. V takom svete je vzácnosťou boj, v ktorom sa ľudstvo vyjadruje k niečomu všeobecnému. Druhá svetová vojna bola takým bojom," povedal Obama.
Na normandských plážach nespomínajú iba politici. Na obrázku herec Tom Hanks a režisér Steven Spielberg pózujú s vojnovým veteránom. Spojeneckých vojakov si uctili v známom filme Zachránte vojaka Ryana. FOTO: ČTK
Na cintoríne v Colleville, kde leží 9387 amerických vojakov, Obama povedal, že vojna proti nacistickému Nemecku vydláždila cestu pre dlhé roky mieru a rozvoja.
"Vtedy sa o tom nevedelo, ale väčšina pokroku, ktorým sa vyznačuje 20. storočie na oboch stranách Atlantiku, závisela od bitky o úsek pláže iba šesť míľ dlhý a dve míle široký," zdôraznil Obama v príhovore počas osláv 65. výročia vylodenia spojencov v Normandii, ktorým sa začala posledná fáza druhej svetovej vojny.
Z cintorína v Colleville, ktorý tvoria dlhé rady bielych krížov a Dávidových hviezd, je výhľad na pláž Omaha, kde sa 6. júna 1944 vylodili americké sily. Pri útoku proti vynikajúco opevneným nemeckým silám utrpeli Američania svoje najväčšie straty.
Na slávnosti pod jasnou modrou oblohou sa k Obamovi pridal aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, britský premiér Gordon Brown a predseda kanadskej vlády Stephen Harper. Dnešné počasie ostro kontrastovalo so silným vetrom a dažďom, ktoré vládli počas vylodenia v roku 1944 v takzvaný Deň D.
Vojna bola nevyhnutná, tvrdil Obama
Obama v prejave poukázal na to, že osud ľudstva neurčujú sily, ktoré sa vymkli spod kontroly, ale rozhodnutia jednotlivcov a spoločné konanie.
V jednej osobnej poznámke Obama vzdal poctu aj svojmu starému otcovi Stanleymu Dunhamovi, ktorý prišiel do Normandie bojovať mesiac po Dni D, a tiež svojmu prastrýkovi Charlesovi Paynovi, ktorý počas vojny slúžil v prvej americkej divízii, oslobodzoval koncentračný tábor a prítomný bol aj na dnešnej slávnosti.
"Žiaden človek, ktorý prelial krv alebo stratil brata, nepovie, že vojna je dobrá. Ale všetci vedia, že vojna bola nevyhnutná," podčiarkol americký prezident.
Stalo sa už tradíciou, že americkí prezidenti navštevujú Normandiu, región v severozápadnom Francúzsku pri pobreží Lamanšského prielivu. Ronald Reagan prišiel na pláž na oslavy 40. výročia Dňa D v roku 1984, Bill Clinton tam bol o desať rokov neskôr a George W. Bush v rokoch 2002 a 2004.
"Nie som prvý americký prezident, ktorý prišiel a pripomenul si výročie, a zrejme ani posledný," dodal Obama.
