WASHINGTON. svoje osady na Západnom brehu.
Podľa Clintonovej nová americká administratíva neustúpi zo svojej požiadavky na zmrazenie ďalšieho stavebného rozvoja osád, aj keď by to mohlo položiť novú, zatiaľ dvojmesačnú, vládu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.
USA chcú, aby sa Izrael riadil podľa mierového plánu z roku 2003, podľa ktorého sa musí zastaviť ďalšie rozširovanie osád vrátane takzvaného prirodzeného rozvoja, kedy sa stavajú nové domy v rámci už existujúceho územia zabratého osadami.
Netanjahu v pondelok odmietol túto americkú požiadavku s tým, že Izrael bude vo výstavbe v rámci súčasných osád pokračovať. Dov Weisglass, bývalý riaditeľ kancelárie predchádzajúceho izraelského premiéra Ariela Sharona, v miestnych novinách napísal, že jeho krajina sa s Bushovou administratívou dohodla, že Izrael môže vo výstavbe pokračovať.
Clintonová k jeho argumentu povedala, že v oficiálnych záznamoch zo vzájomných rokovaní sa takáto dohoda nenachádza. Ak aj k takejto ústnej dohode došlo, povedala Clintonová novinárom vo Washingtone, nestala sa súčasťou oficiálnej pozície vlády USA.
Práve naopak, pokračovala Clintonová na spoločnej tlačovej konferencii s tureckým ministrom zahraničia Ahmetom Davutogluom, existujú dokumenty, podľa ktorých má Izrael konať v súlade s mierovým plánom z roku 2003. "A tieto záväzky sú viac ako jasné," dodala Clintonová.
Washington odložil presun veľvyslanectva do Jeruzalema
Administratíva amerického prezidenta Baracka Obamu v piatok rozhodla o odložení presunu amerického veľvyslanectva v Izraeli z Tel Avivu do Jeruzalemu o pol roka. Americkí prezidenti odkladajú sťahovanie vždy o ďalšieho pol roka pravidelne už od roku 1995, kedy Kongres prijal zákon o premiestnení veľvyslanectva.
Izrael považuje Jeruzalem za svoju metropolu, zahraničie to však neuznáva, pretože Jeruzalem chcú mať za hlavné mesto svojho budúceho štátu aj Palestínčania. Zahraničné veľvyslanectvá sa preto nachádzajú v Tel Avive.
Otázka Jeruzalemu je už desaťročia predmetom najostrejších sporov medzi Izraelom a Palestínčanmi. Izraelský premiér Benjamin Netanhjahu v máji vyhlásil, že celý Jeruzalem bude navždy patriť Izraelu. Predchádzajúca izraelská vláda pritom pripúšťala rozdelenie mesta na dve časti.
"Zjednotený Jeruzalem je hlavným mestom Izraela. Jeruzalem bol vždy náš, a aj vždy bude. Už nikdy nebude rozdelený," vyhlásil však teraz Netanjahu pri príležitosti 42. výročia obsadenia a anektovania arabskej východnej časti Jeruzalema Izraelom v rámci takzvanej šesťdňovej vojny. Izrael v roku 1980 prijal zákon, ktorým vyhlásil Jeruzalem za svoje "večné, nedeliteľné hlavné mesto".
sita
