Pravda, niektoré prípady možno prehliadnuť. Keď sa do Kanady za azylom vydal Róm Jaroslav Suchý, bolo to úsmevné. Známym sa stal tak, že v Prahe pohladil Obamu. So sebou si vzal len hygienické potreby a fotku s Obamom, aby ho hneď spoznali. Z Česka odišiel, pretože neuspel v televíznych speváckych súťažiach.
Poláková sa prehliadnuť nedá. Ak ani podpaľačské útoky, tak práve jej prípad by mal byť budíčkom pre (nielen) českú spoločnosť.
Poláková bola úspešná.V Českom rozhlase pracovala vyše 11 rokov. „Veľmi ma teší, že tak môžem aj nerómskych poslucháčov informovať o živote Rómov,“ napísala o sebe na webe rádia. Popri práci a rodine študovala na univerzite. Svojím vylúčeným spoluobčanom pomáhala. „Aby som mohla hľadať príčiny a dôsledky problémov, ktoré teraz v našej spoločnosti riešime.“
Keď Poláková kúpila jednosmerné letenky do Ottawy, vedela presne, prečo to robí a čo ju čaká. „Som matka troch detí, prevládol vo mne strach“ napísala, prečo rodina už v 90. rokoch okúsila utečenecké tábory v západnej Európe i Austrálii. Azyl však nedostala, musela sa vrátiť domov. Úzkosť sa neskôr zmenila na úľavu. Pomery v spoločnosti sa zmenili, nádej do žíl jej vliala aj jej práca. Teraz je to preč.
Bolo by omylom myslieť si, že z Česka odišla „len ďalšia rómska rodina“.
