VARŠAVA. Európski štátnici i premiéri postkomunistických krajín včera oslavovali koniec komunizmu v Krakove, a nie v lodeniciach v Gdansku, ktoré sú symbolom protikomunistického odboja. Premiér Donald Tusk oslavy rozdelil, keď odborári hrozili demonštráciami.
Poľskí štátnici preto včera pendlovali medzi Gdanskom a Krakovom. S výnimkou prezidenta Lecha Kaczynského - ten začal oslavy vo Varšave a pokračoval v Gdansku.
„Toto výročie malo byť výročím všetkých Poliakov, žiaľ, nie je to tak," povedal prezident.
Pred dvadsiatimi rokmi ukázalo Poľsko ostatným krajinám v regióne, že Moskva už nie je to, čo predtým. Spôsob, akým sa režim menil, však krajinu prenasleduje aj dnes.
Peter Schutz o poľskom výročí - kliknite sem
Vďaka Kaczynskému
Donald Tusk akoby chcel verejne urobiť krok k zmiereniu s prezidentom. Vo svojom vystúpení v Krakove sa poďakoval legende, bývalému vodcovi Solidarity a prvému nekomunistickému prezidentovi Lechovi Walesowi, ako aj tisícom anonymných Poliakov, bez ktorých by zmeny režimu neboli možné.
Poďakoval sa aj občanom všetkých štátov Európy - vrátane Slovenska, ktorí kedysi podporili poľskú cestu k demokracii. Nakoniec veľmi výrazne zdôraznil úlohu Lecha Kaczynského v antikomunistickom hnutí a niekoľkokrát sa mu tiež poďakoval.
Legenda Lech Walesa sa v Krakove nevŕtal len v minulosti - zameral sa skôr na budúcnosť s tým, že na demokracii treba stále pracovať a zmeny, ktoré Solidarita kedysi vybojovala, nie sú stále a trvalé.
Sklamaní odborári
Najväčšiu nespokojnosť však ukázali tí, ktorí sa pred 20 rokmi najviac zaslúžili o to, že komunisti a opozícia zasadli k okrúhlemu stolu - odborári zo Solidarity.
Politické ťahanice rozhorčili bývalého člena Solidarity Jozefa Halasa tak, že odmietol prijať vyznamenanie od prezidenta.
Odborári z Gdanska tesne pred oslavami svoju demonštráciu odvolali.
Demonštrovali však odborári vo veľkých poľských mestách: proti hospodárskej kríze, proti vládnej politike a proti bankrotom priemyselných podnikov.
Dieťa zmeny si užíva more
Bol tvárou demokratických zmien v Poľsku. Dnes má vlastnú firmu na Havajských ostrovoch.
VARŠAVA. V roku 1989 sa vtedy deväťročný Michal Przeciechowski stal jednou z tvárí volebného plagátu lubelskej Solidarity. „Myslím si, že som využil slobodu, ktorú vybojovala generácia mojich rodičov," vraví o 20 rokov neskôr.
Plagát s Michalovou tvárou mal presvedčiť ľudí, aby hlasovali za Solidaritu. „Pred voľbami sme urobili prieskumy a ukázalo sa, že ľudia nechcú ísť hlasovať," spomína Tomasz Przeciechowski, v roku 1989 tajomník Solidarity v Lubline.
Skupina, ktorá v prieskume skončila najslabšie, boli ženy. Preto vznikol nápad dať na volebný plagát dieťa. „Pred fotografovaním som sa hral na dvore a ruky som mal zašpinené od smoly," spomína Michal. V Lubline vyštudoval právo, ale nepokračoval v rodinnej tradícii.
Po štúdiu začal rozvíjať svoje najväčšie hobby windsurfing. Dnes má školu windsurfingu na polostrove Hel a na Havajských ostrovoch firmu, ktorá vyrába všetko potrebné pre kitesurfing.
Význam zmeny, ktorej prepožičal ako dieťa tvár, si dobre uvedomuje. „Mám dvojročného syna, hobby, dobrú prácu, priateľov a sny, ktoré môžem zrealizovať. Som slobodný človek, ktorý môže všetko," povedal.
Zuzana Kohútková
