BRUSEL, LUXEMBURG.
Členský štát EÚ, ktorý sa rozhodne tak urobiť, musí požiadať americké úrady o všetky dostupné informácie, vrátane tajných, o danej osobe. Tie musí následne poskytnúť ostatným krajinám ešte predtým, ako urobí záverečné rozhodnutie, aby mohli urobiť vlastné bezpečnostné hodnotenia.
Už počas predchádzajúcich debát sa ministri zhodli na tom, že rozhodnutie o prípadnom prijatí väzňov z Guantánama bude v exkluzívnej kompetencii jednotlivých členských krajín EÚ, ktoré si však musia uvedomovať svoju zodpovednosť za takýto krok voči ostatným štátom schengenského priestoru vzhľadom na neexistujúce kontroly.
Po tom, ako americký prezident Barack Obama zverejnil svoje plány na zatvorenie väznice, USA požiadali EÚ o spoluprácu pri umiestňovaní niektorých väzňov, ktorých nemožno vrátiť do krajiny pôvodu, pretože by im tam hrozilo mučenie alebo prenasledovanie. Ide približne o 60 z 240 osôb. Niektoré krajiny avizovali ochotu prijať takéto osoby na svoje územie, zatiaľ čo ďalšie sa stavajú jednoznačne proti.
Podľa českého ministra vnútra Martina Pecinu by do Európy mohlo prísť maximálne niekoľko desiatok väzňov z Guantánama. Česká republika, rovnako ako Rakúsko prijatie takýchto osôb na územie svojej krajiny vylúčili. Slovenský minister vnútra Robert Kaliňák ešte na aprílovom zasadnutí uviedol, že prijatie väzňov na Slovensko by bolo "prázdnym gestom", pretože by na Slovenskom území na 99,9 percent nezostali vzhľadom na problematickú integráciu do spoločnosti.
