Svet dnes bude v Poľsku oslavovať prvé poloslobodné voľby, ktoré pred 20. rokmi znamenali začiatok konca totalitného systému. Ich hlavnou postavou bol Lech Walesa, najvýraznejšia osobnosť boja s komunizmom.
I jeho obeť.
VARŠAVA. Je legendou. Elektrikár, ktorý sa vzoprel totalitnému režimu v Poľsku. Dostal za to Nobelovu cenu za mier a v prvej priamej voľbe ho Poliaci zvolili za svojho prezidenta. Bol skvelým vodcom v čase boja. Pre demokraciu sa ukázal príliš autoritatívny a ambiciózny. Stále sa cíti nedocenený. Lech Walesa.
Vedel vycítiť, čo chcú ľudia
„Walesa je taký druh politického génia, samorasta. Zažil som ho ako človeka nevzdelaného, ktorý sa nevie vyjadriť, ale ktorý fantasticky chápal, v čom spočíva politika. Vedel vycítiť nálady ľudí a ovládal to, čo by intelektuáli nevedeli, vedel kľučkovať. Dokázal sa dohovoriť s komunistami, ale aj postaviť sa pred dav protestujúcich ľudí, či pred veriacich v kostole a povedať, poďte so mnou,“ spomína si historik a novinár Jerzy Marek Nowakowski, ktorý bol v roku 1991 poradcom prezidenta Lecha Walesu.
Keď sa boj skončil, dostali sa k slovu Walesove ambície. Nekandidoval v historických voľbách v júni 1989 a nechcel byť premiérom, od začiatku chcel kreslo prezidenta.
„Ťažko niesol, keď sa v decembri 1989 stal Václav Havel československým prezidentom a on ním stále nebol,“
spomína si jeho spolubojovník z hnutia Solidarita Henryk Wujec. A to sa Poľsko rozhodlo pre voľbu premiéra z opozície, prezidenta z komunistickej strany. „Keď sme v tom čase volili prezidenta Jaruzelského, bol Walesa pripravený pre prípad, že by ho nezvolili. Veľmi ho chcel nahradiť, ale cirkev, ktorá hrala významnú úlohu, sa bála, aby sme nepostupovali prirýchlo. Tak ustúpil a Jaruzelski sa stal hlavou štátu vďaka jedinému hlasu,“ dodáva Wujec.
Keď sa s Walesom stretnete osobne, je dominantný a nikdy o sebe nepochybuje. „Bol som stratég a mal som skúsenosti. Mnohých som predbehol, lebo som rozmýšľal dopredu,“ povedal v rozhovore pre SME v roku 2005, keď Solidarita oslavovala 25. výročie.
V čase boja dokázal legendárne hnutie spojiť. V čase mieru ho rozdelil. Hneď v roku 1990, keď kandidoval proti prvému nekomunistickému premiérovi Mazowieckému, ktorého chcela časť hnutia.
Keď sa v roku 1995 skončilo jeho prezidentovanie, takmer sa stratil z politiky. Neskôr ho obviňovali, že bol agentom štátnej bezpečnosti, či otcom nemanželského dieťaťa. On hrozil súdmi, ale aj emigráciou z Poľska.
Dvakrát neúspešne kandidoval na prezidenta a zo Solidarity, ktorú zakladal, v roku 2006 vystúpil.
„Je iný typ vodcovstva pre čas vojny a iný pre demokraciu. Aj vo Francúzsku de Gaulle prehral voľby, keď stabilizoval demokraciu, či Churchill, ktorý vyhral vojnu, ale prehral voľby. Keď bojujete s komunizmom potrebujete opačné vlastnosti ako v demokracii. V boji je všetko biele alebo čierne, demokracia sú rôzne odtiene sivej. A Walesa bol človek boja, demokratický kostým ho unavoval,“ vysvetľuje Nowakowski.
Aférka s Libertas
Walesa sa už roky cíti nedocenený a hľadá sám seba. Jeho posledný úlet sa volá Libertas. „Osobne som znechutená. Bránili sme ho, keď tvrdili, že bol agentom, ale keď robí pre Libertas a zrejme pre peniaze, to je sklamanie,“ hovorí Malgorzata Parfianowicz z agentúry PAP o jeho podpore euroskeptickému hnutiu. Myslí si to aj väčšina Poliakov. „Niekto o Walesovi povedal, že má dva druhy motivácií, najväčšia je poľská história a najmenšia deti a žena. Peniaze sú na udržiavanie domu. A Libertas mu sľúbil, že bude prezidentom zjednotenej Európy. To ho láka. Najprv hovoril Poľsko, to som ja, teraz chce hovoriť Európa, to som ja,“ dodáva Nowakowski.
Walesa porazil pred 20 rokmi komunizmus, s demokraciou vedie svoj vlastný boj. História si bude pamätať to prvé.
Poľsko porazilo mýtus, ale nevie sa predať
Prvé nezávislé odborové hnutie Solidarita ukázalo, že komunisti nie sú stranou pracujúcich, hovorí historik JERZY NOWAKOWSKI.
Symbolom pádu komunizmu ostáva Berlínsky múr, hoci sa totalitný režim začal rúcať v Poľsku. Prečo?
„Berlínsky múr bol čitateľný symbol rozdelenia sveta na východ a západ, pre Američanov, Francúzov a Nemcov bol krajší televízny obrázok, keď ľudia rozoberali kus múra v Berlíne, ako debaty s opozíciou pri okrúhlom stole v Poľsku, či prvé poloslobodné voľby. Symbolom pádu komunizmu sa nestalo odborové hnutie Solidarita z dvoch príčin: nevedeli sme to predať a po druhé to bolo pre svet príliš vzdialené. Solidarita, to bol predovšetkým rok 1980.“
Ani po 20 rokoch sa nevie Poľsko predať...
„Nevie, lebo Solidarita je rozhádaná. Navyše na Západe ľudia nerozumeli, v čom spočíval komunizmus, nerozumeli našim tragickým životným problémom. Keď sme im rozprávali, že v Poľsku nebol toaletný papier, tak odpovedali, že ho treba doviesť zo zahraničia. Takto to nefungovalo.
Málo chápali, že komunistický systém bol vybudovaný na systematickom klamstve. V Poľsku bol známy vtip, čím sa líši demokracia od komunizmu - ako kreslo od elektrického kresla.“
Prečo sa koniec komunizmu začal práve v Poľsku?
„Poľsko malo najdlhšie legálnu alternatívu proti komunistickej vláde a bolo ako jediné v roku 1989 pripravené, aby prebralo vládu z rúk komunistov. Solidarita porazila mýtus, že strana bráni záujmy pracujúcich, lebo v odboroch bolo 10 z 15 miliónov pracujúcich.
Dve tretiny ľudí vstúpili do odborov a protestovali proti strane. Komunizmus v Poľsku stratil legitimitu už v roku 1981 v čase výnimočného stavu, keď komunisti poslali na ľudí tanky.“
Aký vplyv to malo na ďalšie krajiny sovietskeho bloku?
„Ešte to musia historici pomenovať, či to bol premyslený krok Moskvy, aby bolo Poľsko pokusným králikom, kde sa komunisti podelia o moc, alebo bol totalitný systém naozaj chorý. Komunistický režim mal aj v ostatných krajinách nízku podporu, a keď sa v Poľsku ukázalo, že nehrozí vojenský zásah Moskvy, tak sa okamžite rozpadol.“
(mim, mw)
