PEKING, BRATISLAVA. Charlie Cole, Stuart Franklin, Jeff Widener a Arthur Tsang Hin Wah. Štyri mená, ktoré spája jeden okamih. Neznámy muž stojaci pred kolónou tankov na pekinskom námestí Tchien-an-men.
Všetkým štyrom sa ho podarilo 5. júna 1989, keď už protesty armáda potlačila, odfotiť a dostať na titulné strany svetových denníkov. Nikto ho odvtedy viac nevidel.
Mladý muž v bielej košeli a čiernych nohaviciach, blokujúci cestu tankom čínskej armády s nákupnými taškami v rukách, sa stal symbolom snahy o demokratizáciu krajiny.
Štyri legendárne zábery „Bol to on, kto svojím charakterom zmenil tú chvíľu, nie ona zmenila jeho," povedal Charlie Cole denníku New York Times. V júni 1989 fotil v Pekingu pre magazín Newsweek a slávny záber urobil z balkóna hotela.
Všimli si ho však policajti. Cole schoval film v splachovači záchoda, v aparáte nechal iný so zábermi na zavraždených ľudí na námestí. Stihol tak urobiť skôr, ako polícia vtrhla do jeho izby a vzala mu všetky filmy, ktoré uňho našla.
Stuart Franklin, ktorý bol v hoteli s Colom, ale pracoval pre magazín Time, vmestil do svojho záberu celú ulicu. Jeho film z krajiny prepašoval francúzsky študent vo vrecúšku od čaju.
Najväčšie šťastie mal Jeff Widener, ktorý bol na nižších poschodiach hotela, bližšie k celej scéne. „Do čerta, ten chlapík mi pokazí záber," opisoval pre New York Times, ako reagoval, keď zbadal neznámeho muža, ako sa postavil do cesty tankom.
Jeho fotku nakoniec použila väčšina médií. Film dostal do centrály agentúry AP cez policajné kontroly v spodnej bielizni jeden stredoškolský študent.
Arthur Tsang Hin Wah, fotoreportér Reuters, ktorého dva dni pred udalosťou zbili na námestí, pretože ho považovali za špióna, urobil najmenej známy záber. Z poslaných fotiek si nakoniec jeho šéf vybral tú, na ktorej je odvážny muž už na tanku.
Muž, ktorý nikdy nebol Napriek tomu, že magazín Time zaradil „Neznámeho rebela", ako ho nazval, medzi stovku najvýznamnejších ľudí 20. storočia, svet sa nikdy nedozvedel jeho meno ani to, čo sa s ním vlastne stalo.
V Číne o jeho hrdinstve vie len málokto. Slávna fotografia sa nikdy nedostala cez čínsky strážny múr internetu. Keď autori dokumentárneho filmu Tank Man položili v roku 2006 pred štyroch univerzitných študentov v Pekingu tieto fotografie, tí nemali ani poňatia, kde boli zábery urobené.
Charlie Cole si myslí, že mladého muža popravili. Čínsky líder Ťiang Ce-min v roku 1990 novinárke Barbare Waltersovej povedal, že si myslí, že ho nikdy nezabili.
Objavili sa teórie, že žije v utajení v Číne alebo na Taiwane. Čínski disidenti vravia, že nie je dôležité, ako sa volal. Dôležitý bol jeho odkaz. Zastavte násilie.
