ABÚ DABÍ, BRATISLAVA. Nestačilo ani obvinenie, že Louvre „predal svoju dušu“ s podpismi piatich tisícok francúzskych intelektuálov. Protest francúzskych spisovateľov a kunsthistorikov Paríž neodradil od súhlasu so stavbou pobočky svetoznámeho múzea v Abú Dabí.
Ako protihodnotu Arabi Francúzom ponúkli vyše pol miliardy dolárov. Symbolicky stavbu minulý týždeň v arabskej púšti pokrstili francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a prezident Spojených arabských emirátov šejk Kalifa bin Zajíd al-Nahajan.
Pol miliardy za 30 rokov
Sarkozy Louvre vybavil počas svojej návštevy v emirátoch, kam prišiel otvoriť prvú francúzsku vojenskú základňu v Perzskom zálive, dohodnúť predaj francúzskych stíhačiek a výstavbu jadrových reaktorov.
Podľa dohody, ktorú podpísali ešte pred dvoma rokmi, arabský ropný štátik Louvru v priebehu 30 rokov zaplatí 555 miliónov dolárov (390 miliónov eur). Za používanie mena, vypožičiavanie diel a pomoc pri spravovaní zbierok.
Čínska soška i Manet
Hoci arabská pobočka Louvru uzrie svetlo sveta až v roku 2013, v luxusnom hoteli čakalo na Sarkozyho aspoň otvorenie výstavy jej budúcej zbierky. Okrem modelu pobočky prestavila v jednej miestnosti mramorovú hlavu Budhu zo severnej Číny zo 6. storočia pred Kristom, časť z Malmuk Koránu zo 14 . storočia a stredoeurópsku sochu Krista v životnej veľkosti zo 16. storočia.
„Arábia bola vždy križovatkou a v Louvri Abú Dabí budú prítomné všetky kultúry,“ povedal na vernisáži kurátor štátnej agentúry pre správu francúzskych múzeí Laurence de Cars. Už teraz si však púštny Louvre zadovážil aj skvosty európskych klasikov ako Édouard Manet, Piet Mondrian či Pierre Legrain.
Dovoliť si to bude môcť aj v budúcnosti. Jeho akvizičný rozpočet bude 56 miliónov dolárov ročne.
Kritiku, že jeden zo symbolov Paríža sa predal za ropné doláre, francúzsky minister kultúry zmietol zo stola s tým, že „je to súčasť celosvetovej propagácie Louvru“.
