Nový šéf Bieleho domu tentoraz obíde Izrael. Aj tým dáva najavo, že politiku na Blízkom východe chce robiť inak.
RIJÁD, TEL AVIV. Americký prezident Barack Obama pricestoval na Blízky východ. Chce pre Ameriku získať srdcia moslimov. Tí sú na Ameriku nahnevaní. Pre vojny v Afganistane, Iraku aj pre podľa nich nekritické priateľstvo s Izraelom a problémy Palestínčanov.
Obama to chce zmeniť. Nechce byť k moslimskému svetu len podozrievavý, ako bol jeho predchodca, nechce vnucovať demokraciu a je pripravený ísť do konfliktu s Izraelom. Moslimovia v ňom vidia nádej, ale udržujú si istú hladinu skepticizmu. Noviny v Saudskej Arábii, ktorú prezident navštívil včera, napísali, že neprichádza ako priateľ ani ako spojenec.
Bin Ládin ožil
Krátko po jeho príchode do Rijádu katarská televízia al-Džazíra zverejnila novú nahrávku najhľadanejšieho teroristu Usámu bin Ládina. Ten si zmenu v Bielom dome nevšimol a amerického prezidenta obvinil, že čelí „odplate a nenávisti moslimského sveta“. Obama podľa bin Ládina pokračuje v šľapajach svojho predchodcu Georgea Busha.
Nový americký prezident, ktoré otec bol moslim a prežil detstvo v Indonézii, sa tento všeobecne obľúbený pohľad v regióne na Ameriku snaží prelomiť. Veľa sa očakáva od toho, čo vo štvrtok povie v zásadnom prejave k moslimskému svetu.
Prednesie ho v Káhire. Podľa niektorých kritikov to nebol dobrý výber. Egyptský prezident Husní Mubarak nie je pokrokový líder a väzní disidentov.
V Káhire pred rokmi o nádejach pre Blízky východ hovorila aj vtedajšia americká ministerka zahraničia Condoleezza Riceová. Nedopadlo to najlepšie.
Jedna cesta to nezmení
Obama je v inej pozícii. Okrem osobných skúseností s islamom bol proti vojne v Iraku a počas prezidentskej kampane hovoril o potrebe nového dialógu s moslimami. Medzi časťou moslimov je populárny. Jeho ľudia hovoria, že neočakávajú, že moslimovia po jednej návšteve zmenia názor na Ameriku. Stratégovia prezidentovi radia, aby nehovoril o minulosti, ale len o nádejach do budúcnosti.
Minulosť je problematická: Irak, Guantánamo, Abú Ghrajb.
Je zrejmé, že z Obamovho otvárania náruče pre moslimov nie je nadšený Izrael. Do Washingtonu signalizuje, že dialóg s moslimami by nemal prebiehať na jeho úkor. Obama je presvedčený o potrebe mieru s Palestínčanmi a od Izraela bude chcieť reálne ústupky.
Na ceste do regiónu sa židovskému štátu oblúkom vyhne, čo má tiež ukazovať, že jeho blízkovýchodná politika bude iná. Svoju novú víziu Blízkeho východu Obama prednesie na univerzite v Káhire. Nebude len hovoriť o prázdnych plánoch, ale o konkrétnych záležitostiach.
To je odvážne a riskantné. Keď to, čo povie, nedodrží, prehrá boj o srdcia moslimov.
Americký prezident na bin Ládina zabúda. Ten sa mu pripomenul
Jednotka teroristov podľa expertov už neriadi al-Káidu. Jeho meno nespomínajú ani politici.
WASHINGTON, BRATISLAVA. V posledných mesiacoch sa po Usámovi bin Ládinovi zľahla zem. A nielen v afganských či pakistanských horách, kde by sa mal v súčasnosti skrývať.
Meno vodcu teroristickej skupiny al-Káida je čoraz menej počuť aj vo Washingtone. Ako si všíma Alex Conant pre portál Politico, prezident Barack Obama vo svojich prejavoch meno teroristu vôbec nespomína.
Kým v diskusiách pred voľbami hovoril, že chytenie bin Ládina je „najväčšia americká bezpečnostná priorita“, v rozhovore začiatkom roka už povedal, jeho zabitie už nie je „nevyhnutné pre bezpečnosť Ameriky“.
Meno Usámu bin Ládin nebolo počuť ani pri Obamovom prejave, keď predstavoval záchranný plán pre Afganistan. Navyše, naposledy na bin Ládina „zabudol“ v príhovore o bezpečnosti aj národný poradca James Jones.
Aj keď podľa expertov bin Ládin už nemusí viesť al-Káidu, stále je to významný symbol vojny proti terorizmu. Pakistanský prezident koncom apríla tvrdil, že jeho jednotky nemajú po ňom žiadnu stopu. Špekuloval, že už môže byť mŕtvy.
Bin Ládin to poprel, keď sa včera Obamovi pripomenul. Aj keď od inaugurácie nového prezidenta „prehovoril“ už dvakrát, po prvýkrát sa pustil do Američanov na čele s Barackom Obamom.
Tomáš Vasilko
