Do pátrania po zmiznutom stroji Air France s 228 ľuďmi na palube sa zapojili lode, lietadlá aj družice. Na prehľadanie tisícov štvorcových kilometrov oceánu majú 30 dní.
PARÍŽ, BRATISLAVA. Olejová škvrna, sedadlá z lietadla, záchranné vesty a trosky. Z oblakov ich na hladine Atlantiku, stovky kilometrov od pobrežia, spozoroval brazílsky prieskumný letec. Môže ísť o prvé stopy po nezvestnom lietadlo Air France. Na jeho palube boli aj traja Slováci.
Ani 30 hodín po poslednom kontakte s gigantickým Airbusom 330, ktorý zmizol na ceste z Rio de Janeiro do Paríža, záchranári netušili, čo sa vlastne stalo.
Na palube lietadla bolo 228 ľudí. Medzi nimi aj traja muži zo Slovenska. Dvaja, Daniel Benčať a Michal Hudec, pochádzajú z Kozároviec pri Leviciach. Kto bol tretím zo Slovákov v utorok nebolo jasné.
Video Reuters: Vojenské lietadlá hľadajú trosky
Len blesk to nebol
Trosky objavili asi 650 kilometrov od brazílskeho súostrovia Fernando de Noronha, v miestach, odkiaľ pochádza posledná správa o lietadle. Do večera úrady nepotvrdili, či ide o nezvestné lietadlo.
Stroj Airbus 330200 ako poslednú vec v nedeľu v noci ohlásil elektrický skrat. Letel oblasťou so silnými búrkami a podľa Air France je „najpravdepodobnejšie“, že ho zasiahol blesk. Francúzsky minister pre dopravu JeanLuis Borloo však neverí, že „jednoduchý úder blesku, niečo pomerne klasické v letectve, by mohlo spôsobiť zmiznutie lietadla“. Dôvodov havárie môže byť viacero. Paríž v utorok odmietol vylúčiť možnosť teroristického útoku.
Francúszky prezident Nicolas Sarkozy už v pondelok vyhlásil, že existuje len malá šanca, že sa podarí vypátrať živých ľudí. Ak sa tieto správy potvrdia, bude spojenie AF 447 synonymom pre najkrvavejšie nešťastie v 75ročnej histórii Air France a vôbec najtragickejšiu leteckú nehodu od roku 2001. Francúzska spoločnosť sa môže rozlúčiť s povesťou jednej z najbezpečnejších aeroliniek, podobne je na tom výrobca lietadiel Airbus.
„Budeme pracovať tak, ako keby bolo stále možné nájsť niekoho nažive,“ povedal plukovník brazílskeho letectva Jorge Amaral.
Francúzsky minister dopravy hovoril o „pretekoch s časom“. Prioritou má byť nájdenie čiernych skriniek.
Kliknite - obrázok zväčšíte
Oblasť „čierny hrniec“ Pátracia akcia má pokračovať aj v stredu v oblasti s rozlohou tisícov kilometrov štvorcových medzi pobrežím Brazílie a západnej Afriky.
Francúzsko nasadilo tri lietadlá a dve lode, Brazília zase šesť stíhačiek a tri plavidlá. Hladinu oceánu aj dno skenujú radary i sonary. Pomáhajú aj americké špionážne družice.
Prácu desiatkam profesionálov komplikovalo v utorok počasie. Oblasť Atlantiku severne od rovníka námorníci nazývajú „čiernym hrncom“. Stretáva sa tam totiž oblačnosť z dvoch pologúľ, čo vytvára extrémne poveternostné podmienky.
Vyskytujú sa tam minicyklóny a búrková oblačnosť môže stúpať vysoko nad letecké trasy – do výšky 18 kilometrov. Jedno civilné lietadlo tam už zmizlo v roku 1936.
Francúzsky minister obrany Hervé Morin povedal, že „pátranie bude pokračovať tak dlho, ako to bude nevyhnutné“. Keď v roku 2004 havarovalo v Červenom mori lietadlo, ktoré vyštartovalo z egyptského letoviska, čiernu skrinku našli až po 15 dňoch.
Pilot: Nemali šancu
Lietadlo muselo byť zničené ešte vo vzduchu, tvrdí letec a bývalý štátny tajomník ministerstva obrany JOZEF PIVARČI.
Ako sa dá vypátrať stratené lietadlo?
„Vypočíta sa predpokladaná trajektória letu alebo pádu trosiek. Potom zostáva iba to, čo urobili Francúzi – požiadať Američanov o špionážne družice, ktoré majú detektory rôznych predmetov. Ale neviem, či je ich citlivosť dostatočná na takú hĺbku. Inak už zostávajú len lode a sonary.“
Lietadlo má ešte 30 dní vysielať signál. Stačí to záchranárom?
„Tridsať dní platí, ak je stroj na hladine. Ak sa potopil, veľmi funkčné už tie prístroje nebudú.“
Čo by sa dialo, ak by lietadlo pristálo na hladine?
„Otvárajú sa záchranné člny. Každý má rádiové a svetelné prostriedky, ktoré informujú o polohe.“
Prečo je také náročné nájsť lietadlo v mori?
„Bez funkčnej rádiostanice ste závislí od detektoru kovov. Oceán je hlboký niekoľkotisíc metrov, čo naráža na citlivosť detektoru. Pri dopade alebo pristátí na hladine navyše hrozí, že sa lietadlo rozbije na viacero kusov.“
Je tento typ lietadla schopný pristáť aj na hladine?
„Áno. Ak sa krídla a riadiace plochy neoddelili od trupu a je tam aspoň núdzový tlak hydrauliky, tak to lietadlo je ovládateľné aj s vysadenými motormi. Posádka však naposledy hovorila o poruche a pretlakoch. To zrejme lietadlo zničilo.“
Ešte vo vzduchu?
„Áno. Keď stihli ohlásiť pretlakovanie lietadla, teda poškodenie trupu, a keď sa už viac neohlásili, tak zrejme došlo k totálnemu zničeniu lietadla.“
Je možné, že vrak nikdy nenájdu?
„Na dne oceánu sú tisíce lodí a dodnes sa nenašli. Dajte mi ľahšiu otázku.“
Je možné, že sa to nikdy nepodarí ani vysvetliť?
„Je to možné. So základnými informáciami príčinu určia iba ťažko.“
Pavol Szalai
Príbuzným nezvestných psychológa neponúkli
Havária lietadla nespôsobí na Slovensku davovú psychózu, myslí si psychológ.
BRATISLAVA. Tragédia lietadla, ktoré zmizlo na ceste z Ria de Janeira do Paríža, bude negatívne vplývať najmä na ľudí, ktorí trpia fóbiami. Tvrdí to prvý viceprezident Slovenskej komory psychológov Karol Kleinmann. Slováci však podľa neho nestratia záujem o cestovanie lietadlom.
„Najmä po leteckých nešťastiach sa psychológom plnia ambulancie,“ hovorí Kleinmann. Ide najmä o ľudí, ktorí sa boja lietania. Na ostatných vraj väčší vplyv mať nebude, hoci na palube boli traja Slováci.
„Niečo iné by bolo, keby lietadlo havarovalo medzi Bratislavou a Košicami,“ hovorí psychológ.
Nehoda však podľa Kleinmanna najviac zasiahla rodinu nezvestných cestujúcich.
Na ministerstve zahraničných vecí včera zasadal krízový štáb, odsúhlasil pomoc príbuzným. Hovorca rezortu Ján Škoda potvrdil, že sú s nimi v neustálom kontakte. Vyhradili pre nich krízovú linku ministerstva. Tím psychológov, aký príbuzným cestujúcich poskytlo Francúzsko, naše ministerstvo neplánuje zriadiť. Škoda hovorí, že ak o psychológa na linke požiadajú, určite im pomôžu.
Kleinmann sa takémuto postupu ministerstva čuduje. Slovenskú komoru psychológov v tejto súvislosti podľa neho zatiaľ nikto neoslovil.
Ján Krempaský
Aerolinky zaplatia
Letecké spoločnosti zaväzujú vyplatiť rodiny obetí havárie medzinárodné dohovory.
BRATISLAVA. Príbuzní obetí musia dostať od leteckých spoločnosti odškodné. Prikazuje im to dohovor o medzinárodnej leteckej doprave známy ako Montrealská zmluva.
Najnižie možné odškodné pre pozostalých je 17-tisíc eur (512 142 korún). Pre SME to potvrdila hovorkyňa Českých aerolínii Hany Hejskalová. Podľa predpisov Európskej komisie sa vypláca v hotovosti, alebo bankovým prevodom.
Letecká spoločnosť ich musí vyplatiť najneskôr do pätnástich dní od zistenia totožnosti oprávnenej osoby na odškodnenie. Tou je partner alebo súrodenec obete. Odškodné sa vypláca ako zálohová platba a pozostalý by ju musel vrátiť, keby sa vyšetrovaním zistilo, že letecký dopravca za nehodu nemohol.
Ján Krempaský
Mobil jedného z pasažierov nezvestného lietadla stále zvoní
Britský denník Sun v utorok priniesol vyjadrenie manželky jedného z pasažierov lietadla spoločnosti Air France. Žena tvrdí, že mobil jej muža je stále dostupný a zvoní.
Britka Patricia Coakleyová tiež uviedla, že jej manžel pôvodne touto linkou nemal letieť, no jeho dva predtým naplánované lety zrušili. Ako povedala, zvoniaci mobil pre ňu predstavuje nádej, že jej muž je stále nažive, a to aj napriek tvrdeniam odborníkov, ktorí považujú šance pasažierov na prežitie za mizivé.
Experti zároveň tvrdia, že možnosť dostupnosti mobilného telefónu ktoréhokoľvek z pasažierov sa rovná nule.
Problémom je aj lokalizácia pomocou moderných systémov, ako je GPS (satelitný navigačný systém používaný na zistenie presnej pozície), ten však nedokáže spod hladiny vyslať signál. Zatiaľ čo pátracie akcie po stratenom lietadle stále neprinášajú žiadny výsledok, leteckí analytici sa zhodujú v tom, že všetko sa muselo stať veľmi rýchlo a s katastrofálnymi dôsledkami. Svoje tvrdenia opierajú o fakt, že stroj nestihol zaslať ani núdzový signál vysielaný na medzinárodnej frekvencii.
SITA
