„No len sa na mňa pozri,“ povie svojej nemenovanej manželke. „Vyzerám ako prasa.“ Máš pravdu,“ odpovie ona. „A teraz po tebe ešte niekto hodil vajíčko.“
Vitajte v Česku, vzor jar 2009. Nemenovaný politik sa volá Paroubegg alebo tak nejako a vajíčkiáda patrí k tomu najzaujímavejšiemu, čo sa v českej politike v posledných rokoch stalo. Hádzanie vajec po šéfovi sociálnej demokracie a po jeho spolustraníkoch nie je ani chuligánstvom, ale ani výrazom politického presvedčenia. Hodené vajcia nie sú pravicové ani ľavicové, už z toho jednoduchého dôvodu, že majú nepravidelný tvar a vnútri žĺtok, takže - ako nám vysvetlili experti - opisujú vo vzduchu nezvyčajné dráhy a často menia smer.
Trafili Jiřího Paroubka, ale len preto, že aroganciu a bezvýchodiskovosť českej politiky symbolizuje najlepšie. V Česku už príliš dlho vládnu slabé vlády, ktoré sa pri moci udržujú nemravnosťami a bez škrupúľ. Vo väčšine ľudí to vzbudzuje rozladenie, ale aj bezmocnosť a z nej plynúcu apatiu. Tá vedie k nízkej volebnej účasti, od ktorej sa po začarovanom kruhu dostáva späť k nemohúcej politickej reprezentácii.
Ako dostať k voľbám generáciu starších tínedžerov a dvadsaťročných, ktorých politika nezaujíma a odpudzuje? Tých viac než milión potenciálnych voličov, ktorí majú šancu i silu depresívnu politickú krajinu úplne zmeniť? To je takmer neriešiteľný problém, ktorý však, ako sa ukázalo, môže mať jednoduché riešenie.
Tak, ako keď Krištof Kolumbus postavil vajce na špičku. Aby sa to podarilo, bolo treba z neho trošku nadbiť. Paroubkove vajce nadbili vrhači o niečo viac. Uvidíme, či to pomôže.
