Na oslavách pri plných stoloch kríza nebýva

Izraelčanov desí číslo 7,6. Presne 7,6-percentnú nezamestnanosť ohlásili tento týždeň tunajšie úrady. Také zlé to dávno nebolo a mnohé firmy hlásia, že musia prepúšťať ďalších ľudí.

Izraelčania, pre ktorých je prioritou udržanie spoločenského statusu aj za cenu zodratia z kože, už mobilizujú svoje sily aj úspory.

V obchodoch sa nakupuje hlavou a nie očami a chuťami, začína sa hlásať veta, že na jednu sezónu stačí aj jeden pár topánok a že netreba dvakrát do roka cestovať na zahraničnú dovolenku. Napriek tomu sú veci, ktoré nezmení ani ekonomická kríza.

Napríklad také rodinné oslavy, svadby, obriezky a narodeniny. Na tie sú ochotní Izraelčania doslova vybrať svoje niekoľkoročné úspory.

Pretože logika je jasná: len aby sme v hanbe nezostali. A počuli ste, že Moše v reštaurácii platil 200 šekelov na hlavu? Tak my to vytiahneme na tých najmenej 250.

Ekonomický poradca premiéra Netanjahua povedal, že aj tie najchudobnejšie rodiny, čo žiadajú pomoc od štátu, míňajú na organizáciu rodinných stretnutí a účasť na nich dvadsať percent svojich mesačných príjmov.

Pre tím premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý je plný chlapíkov, čo veria v neviditeľnú ruku trhu, je to jasný signál na to, aby priškripli sociálnu pomoc. A jasné, že to idú urobiť paušálne, čo nemusí byť vždy spravodlivé.

V našom susedstve napríklad býva rozvedená matka s dcérkou, ktorá má Downov syndróm. Stará sa o ňu sama, lebo nemá na to, aby jej zaplatila slušný denný stacionár. Dostáva smiešne peniaze a preto, že roky nepracuje, je jej jasné, že na staré kolená skončí s minimálnym dôchodkom.

Na to, kedy bola naposledy na rodinnej oslave, si ani nevie spomenúť. Nikto ju nepozýva, lebo všetci vedia, že nemôže priniesť dar a nechcú ju zahanbovať, keďže ich nie je schopná pozvať naspäť.

Je jednou z toho magického 7,6 percenta, ktoré tak desí Izraelčanov, čo vo štvrtok zase sedeli za prehýbajúcimi sa stolmi, keď oslavovali sviatok Šavuot.