LONDÝN, BRATISLAVA. Liou Siao patrila k armáde robotníkov pracujúcich v delte Perlovej rieky, v hlavnej ekonomickej oblasti Číny. Ako hovorí pre Guardian, jedenásť hodín denne vyrábala obaly na hard disky.
V časoch ekonomickej krízy však dopyt po výrobkoch s označením Made in China opadol a Liou (20) stratila prácu. Podobne ako milióny ďalších sa vracia do svojej rodnej dediny.
Situáciu zhruba 20 miliónov migrujúcich robotníkov v Číne s podobným osudom udáva medzinárodná organizácia Amnesty International ako príklad, ako súčasná ekonomická kríza ohrozuje práva ľudí. Tí, čo stratili prácu, trpia „nedôstojnosťou a neistotou“. Ostatní sú tlačení do ešte tvrdších pracovných podmienok a pri „prípadných protestoch ich čakajú represie“.
Kríza ľudských práv?
Podobné príklady pritom Amnesty International vidí aj v iných krajinách. Ekonomická kríza sa podľa organizácie okrem peňaženiek dotkla aj práv mnohých obyvateľov planéty.
„Je to základná kríza ľudských práv. Sedíme na sude s pušným prachom nespravodlivosti, nerovnosti a nestálosti. Je to časová bomba sociálnych a politických problémov,“ varuje tajomníčka organizácie Irene Khanová.
Podľa nej by kríza mohla viesť k nestabilite a represiám. Ako príklady uvádza minuloročné tvrdo potlačené protesty v niektorých afrických krajinách, napríklad v Tunisku či v Kamerune.
Pre krízu si ľudské práva pohoršili aj v Európe, kde viaceré krajiny obmedzili prísun imigrantov do krajiny. Napríklad Španielsko a Taliansko podpísali dohody so štátmi, ako sú Mauritánia či Líbya, a vracajú prisťahovalcov naspäť.
Na zadnom sedadle
V súčasnej ekonomickej situácii na ľudské práva nie je čas ani peniaze. Politikov oveľa viac zaujíma, čo sa deje na Wall street ako v Dárfúre, kde krvavý konflikt s 300tisíc obeťami má stále ďaleko k mierovému riešeniu.
„Predtým boli ľudské práva popierané v mene bezpečnosti. Teraz sú v mene ekonomickej obnovy odsunuté na zadné sedadlo,“ povedala podľa magazínu Time Khanová.
