VARŠAVA.
K tomuto záveru dospel poľský historik Antoni Dudek, ktorý pre noviny Dziennik uviedol, že vtedajší prvý muž poľskej štátostrany "nevidel možnosť realizovať v Poľsku radikálne reformy, ako ich od neho požadoval Michail Gorbačov".
O disonancii medzi oboma štátnikmi svedčia podľa historika protokoly z archívu Gorbačovovej nadácie. Podľa nich chcel v roku 1987 vtedajší prvý muž ZSSR prinútiť Jaruzelského počas návštevy v Moskve k reformám varujúc ho slovami: "Ak strana nebude na čele istých zmien, potom sa toho chopí niekto iný."
Politik z Varšavy reagoval nato v podstate len konštatovaním, že socializmus sa napriek chybám, ktoré sa pri jeho realizácii vyskytli, ďalej vyvíja. Za protestmi opozície v Poľsku však podľa jeho slov niesol zodpovednosť "triedny nepriateľ".
Nespokojnosť Kremľa s poľským vedením sa podľa poznatkov historika, ktorý sa problematike venoval skúmaním archívnych materiálov, vystupňovala po štrajkoch, iniciovaných nezávislými odbormi Solidarita v roku 1988. "Sovietske vedenie sa preto pokúsilo o priame kontakty s poľskou opozíciou," tvrdí Antoni Dudek.
Prvým takýmto krokom malo byť interview Lecha Walesu pre ruské periodikum Literaturnaja gazeta. Neskôr pozvali jedného z prominentných poľských disidentov Adama Michnika na stretnutie režisérov do bývalého ZSSR.
Obe iniciatívy sovietskej strany však v zárodku zlikvidovala poľská vláda prostredníctvom veľvyslanca v Moskve, hovorí historik.
Historikove poznatky nevylučujú pravdivosť téz Wojciecha Jaruzelského, ktorý - čeliac žalobe za vyhlásenie výnimočného stavu v krajine - tvrdí, že týmto krokom zabránil invázii sovietskych ozbrojených síl do krajiny a veľkému krviprelievaniu.
Naznačujú však, že generál nemal ani minimálny záujem na dialógu a hľadaní porozumenia s opozíciou krajiny, čo mohol byť dostatočne silný motív pre uvedený krok.
Antoni Dudek je autorom knižnej publikácie o páde diktatúry v Poľsku v rokoch 1986-89, ktorú nedávno vydal poľský Inštitút pamäti národa.
