LONDÝN, BERLÍN. Dva týždne prinášal konzervatívny denník Daily Telegraph správy o tom, ako britskí zákonodarci zneužívali svoje postavenie a míňali verejné peniaze. Nechali si preplácať záhradníkov, luxusné okuliare pre manželku, špeciálne obydlie pre kačice či rekonštrukcie bytov.
Parlament sa vzápätí ocitol v najhoršej kríze v histórii. Jeho dôvera klesla na minimum, po prvý raz za tristo rokov musel odstúpiť aj predseda parlamentu a polovici zo šiestich stoviek poslancov hrozí, že sa do Westminsteru už nevrátia.
Exkluzívne články priniesli denníku obrovský komerčný úspech. Väčší, ako keby pridali k výtlačku bezplatné dévedéčka, darčekové poukážky alebo rozbehli nákladnú marketingovú kampaň.
Počet predaných výtlačkov sa v deň, keď denník zverejnil prvý článok o podivných účtoch, vyšvihol o takmer stotisíc kusov. Tak to pokračovalo aj po tom, čo sa denník pustil do ďalších opozičných konzervatívcov a liberálnych demokratov. „Škandál s výdavkami je najlepší príbeh od založenia novín,“ povedal pre AFP hrdo šéfredaktor novín Andrew Pierce.
Informácie niekoľko týždňov študovalo 25 novinárov, vybralo z nich podstatné fakty a interpretovalo ich verejnosti. Daily Telegraph svoje články nepropagoval televíznymi šotmi. Postačila mu pozornosť iných médií, ktoré jeho informácie citovali.
„Je to inšpirujúce, že správy stále predávajú,“ povedal pre Guardian profesor žurnalistiky Tim Luckhurst z University of Kent. Podľa neho verejnosť potrebuje odvážne a silné noviny, ktoré robia správy.
Kritici však tvrdia, že články v Telegraphe nie sú výsledkom investigatívnej, mravčej práce, ale ide skôr o „šekovú žurnalistiku“, ktorá podkopáva základy demokracie. Vydavateľstvo malo totiž čerpať informácie z cédečka, za ktoré zaplatilo stotisíc libier. Iné denníky ako Times a Sun ponuku odmietli.
Časť žurnalistov však postup Telegraphu obhajuje a tvrdí, že bolo vo verejnom záujme zaplatiť za dokumenty, ktoré odhaľujú zlé nakladanie s peniazmi daňových poplatníkov.
Kritikom novín sa nepozdávalo ani to, že konzervatívne noviny sa sústredili najprv na premiéra Gordona Browna a jeho labouristickú stranu. Názorovo blízka opozícia prišla na rad až neskôr.