PRIŠTINA. Nedostatočná ochota albánskeho vedenia Kosova zabezpečiť menšinové práva vyhnala z územia mnohých Bosniakov, Turkov, Rómov a príslušníkov ďalších nesrbských menšín. Uviedla to dnes zverejnená správa Medzinárodnej skupiny pre práva menšín (MGR).
Albánska väčšina vyhlásila nezávislosť od Srbska vo februári 2008, deväť rokov po tom, čo NATO uskutočnilo 78-dňovú leteckú operáciu zameranú na vytlačenie srbských síl z Kosova.
Odvtedy sa ešte viac prehĺbili etnické rozpory medzi dvoma miliónmi Albáncov a 120.000 Srbmi, ktorí zostali žiť v Kosove. Na krehký mier tam dohliada 14.000 vojakov mierových síl NATO a 2000 príslušníkov misie Európskej únie.
Správa MGR uvádza, že Bosniaci, Gorani (slovanskí moslimovia kultúrne príbuzní Macedóncom), Rómovia, egyptskí Aškali (albanizovaní Rómovia pochádzajúci z Egypta) a Turci, ktorí tvoria spolu päť percent obyvateľstva, čelia diskriminácii a mnohí odvtedy opustili Kosovo.
"U albánskej väčšiny je nedostatočná politická vôľa a chýba aj skutočné investovanie do účinného uplatňovania menšinových práv. Spolu so zlou ekonomikou tieto podmienky spôsobili, že mnoho príslušníkov menšinových komunít teraz z nového kosovského štátu odchádza," konštatujú autori správy.
K zlému zaobchádzaniu s menšinami dochádza vďaka všeobecne rozšírenému názoru, že boli spojencami, alebo málo prejavovali nesúhlas s bývalým srbským režimom v 90. rokoch.
Srbského diktátora Slobodana Miloševiča obžaloval Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) z vyvražďovania Albáncov v Kosove, ale zomrel ešte pred ukončením svojho súdneho procesu v holandskom Haagu.
Nesrbské menšiny v Kosove kritizovali medzinárodné spoločenstvo, že venuje priveľa pozornosti albánsko-srbským vzťahom a nevšíma si iné skupiny.
Podľa MGR zaručenie ochrany menšín pomôže Kosovu na ceste do Európskej únie.
Kosovo je jediná krajina západného Balkánu s veľmi nejasnou vyhliadkou na členstvo v EÚ, keďže niektoré štáty únie vrátane Slovenska, Španielska a Grécka ho neuznali ako samostatný štát. Srbsko stále pokladá Kosovo za súčasť svojho územia a požiadalo Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v Haagu, aby rozhodol o zákonnosti odtrhnutia Kosova.
