BERLÍN.
Určite nie je náhodou, že sa to podarilo práve jemu - niekdajšiemu úspešnému bankárovi, ktorého si ľudia pamätajú ešte z pôsobenia na čele Medzinárodného menového fondu. Köhler sa totiž v rokoch svojho prvého mandátu (2004-2009) stal jedným z najpopulárnejších politikov spolkovej republiky.
V prípade priamych volieb by bol mal svoje pôsobenie v prezidentskom sídle Bellevue ešte istejšie, a tak jeho zvolenie Spolkovým zhromaždením už v prvom kole tajných nepriamych volieb neprekvapilo.
Platí to napriek tomu, alebo práve preto, že na rozdiel od väčšiny svojich dva razy zvolených predchodcov - Theodora Heussa, Heinricha Lübkeho a Richarda von Weizsäckera - je od roku 1981 vlastne prvým prezidentom, ktorý sa napriek členstvu v Kresťanskodemokratickej únii (CDU) dokázal prezentovať verejnosti vierohodne ako nezávislý a nadstranícky.
Horst Köhler, prísne rešpektujúc rámce svojich ústavných kompetencií, neváhal totiž pozdvihnúť hlas proti presadzovaniu osobných a straníckych záujmov na úkor záujmov krajiny niektorými subjektmi politického spektra, kritizovať bankárov a iné osobnosti hospodárskej sféry za ich úlohu pri vzniku súčasnej krízy, za nutnosť kontroly finančných trhov a za prioritné presadzovanie záujmov štátu.
Staronový nemecký prezident je potomkom nemeckých rodičov z Besarábie; svetlo sveta uzrel 22. februára 1943 v meste Skierbieszów na dnešnom území Poľska.
Získal doktorát z ekonomiky a politických vied na Tübingenskej univerzite, kde v rokoch 1969-76 pôsobil ako asistent pre vedu a výskum na Inštitúte pre aplikovaný ekonomický výskum. Od roku 1981 je členom Kresťanskodemokratickej únie (CDU).
Po skončení štúdií zastával v období 1976-89 rôzne funkcie na ministerstve hospodárstva a financií. V rokoch 1990-93 pôsobil ako štátny tajomník na spolkovom ministerstva financií, kde bol zodpovedný za medzinárodné finančné a menové vzťahy.
Vtedy aj na pokyn nemeckej vlády viedol vyjednávania, ktoré vyústili do uzavretia Maastrichtskej dohody o Európskej ekonomickej a menovej únii, a bol zapojený aj do procesu znovuzjednotenia Nemecka. Zároveň spolupracoval aj so Svetovou bankou, v ktorej bol zastupujúcim guvernérom pre Nemecko.
V rokoch 1993-98 bol predsedom Asociácie nemeckých sporiteľní. V období rokov 1998-2000 zastával funkciu predsedu Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Na čele Medzinárodného menového fondu pôsobil v období rokov 2000-2004.
Muž, ktorého pôsobenie na politickej scéne charakterizovali v uplynulých piatich rokoch úprimné a jednoznačné formulácie, vrátane apelov týkajúcich sa odsúdenia smutného obdobia novodobej nemeckej histórie, prejavov antisemitizmu či xenofóbie, je ženatým otcom dvoch detí.
