BERLÍN. Bola to jeho prvá a zároveň posledná demonštrácia. Študent germanistiky Benno Ohnesorg sa v júni 1967 pripojil k davu mladých, ktorí v západnom Berlíne protestovali proti návšteve iránskeho šacha. Pred budovou opery ho z tesnej blízkosti zastrelil policajt Karl-Heinz Kurras.
Viac ako štyridsať rokov po tom historici zistili, že strelec bol agentom komunistickej tajnej služby Stasi.
Záznam z archívu, ktorý priniesla televízia ARD, šokoval krajinu, ktorá teraz diskutuje, ako by sa vyvíjala história západného Nemecka, keby ľudia vedeli, že vraždu spáchal špión východonemeckého režimu.
Študentské protesty
Smrť Ohnesorga (26) totiž viedla k mohutným študentským protestom v roku 1968. Mladí mali pocit, že spolková NSR je policajný štát , v ktorom pri moci stále zostávajú nacisti.
Časť hnutia neskôr vytvorila vlastnú politickú stranu Zelení, časť sa radikalizovala a založila teroristické hnutie Frakcia červenej armády (RAF). Ulrike Meinhofová spolu s Andreasom Baaderom unášali a strieľali vplyvných politikov a biznismenov. Neskôr ich nasledovali ďalšie dve generácie teroristov. Kurras za vraždu nikdy nepykal.
Obvinili ho zo zabitia z nedbalosti, pre nedostatok dôkazov ho súd oslobodil. Dnes má 81 rokov a užíva si penziu v pokojnej berlínskej štvrti Spandau.
Aj Stasi sa zľakla
Podľa nájdených spisov pracoval pre Stasi od roku 1955 a bol aj členom komunistickej strany SED. Patril k šikovným agentom, ktorí rozviedke poskytovali hodnotné informácie o práci západonemeckej polície. Za spoluprácu dostával aj peniaze.
Dôkaz, že na študenta Ohnesorga strieľal na príkaz Stasi, neexistuje. Rozviedka s ním po vražde prerušila spoluprácu a udalosť označila „za veľmi poľutovaniahodnú nehodu“.
