BERLÍN.
Köhler, člen konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) kancelárky Angely Merkelovej a bývalý šéf Medzinárodného menového fondu (MMF), sa od nástupu do funkcie v roku 2004 zaradil medzi najpopulárnejších politikov v krajine.
Mohol by sa však stať prvým nemeckým prezidentom, ktorý neuspel s opätovnou kandidatúrou, ak získa dostatok hlasov jeho vyzývateľka zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) a bývalá profesorka politických vied Gesine Schwanová.
Voľby preveria aj situáciu v parlamente
Voľby prevažne reprezentatívnej hlavy štátu sa konajú štyri mesiace pred tým, ako sa proti sebe v spolkových voľbách postavia Merkelová a jej minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier z SPD. Obaja dúfajú, že ukončia napätú veľkú koalíciu ich dvoch najväčších nemeckých strán.
Merkelová ešte ako opozičná líderka "dosadila" v roku 2004 Köhlera na prezidentský post s pomocou slobodných demokratov (FDP), jej preferovaných budúcich koaličných partnerov. Jeho protikandidátkou bola vtedy rovnako Schwanová.
Sociálni demokrati sú po sérii volebných nezdarov "pod tlakom na úspech" a dúfajú, že tento víkend vyšlú signál pre septembrové voľby, uviedol politický vedec z Brémskej univerzity Lothar Probst. "Na druhej strane by bolo prehrou Merkelovej, ak by kandidát, ktorého pred piatimi rokmi vytiahla z klobúka... tentoraz neuspel," citovala ho agentúra Associated Press (AP).
Köhler (66) sa postavil do pozície mimo politickej elity Nemecka, sporadicky však popudil vládu, keď odmietol podpísať zákony pre pochybnosti o ich súlade s ústavou. Nedávno varoval politikov, aby nevyužívali finančnú krízu ako "pozadie na pózovanie".
Schwanová (65) vyhlasuje, že chce pomôcť prekonať priepasť medzi občanmi a politikmi. Vyslúžila si však kritiku za útoky na Köhlera v kampani za funkciu, ktorej držiteľ by mal stáť mimo politického súboja.
Viac šancí má Köhler
Prieskumy ukazujú, že výsledky prezidentských volieb by boli vopred jasné, ak by hlasovali radoví Nemci. Podľa stredajších výsledkov prieskumu inštitútu Forsa by 69 percent opýtaných volilo Köhlera a len 15 percent Schwanovú.
Rozhodne však osobitné volebné zhromaždenie (Bundesversammlung), z ktorého 1224 členov tvoria polovicu poslanci dolnej komory parlamentu a polovicu delegáti určení 16 spolkovými krajinami. CDU a FDP majú spolu 604 hlasov. Na zvolenie Köhlera by im stačila podpora desiatich hlasov Slobodných voličov (FW). Tajné hlasovanie však bolo v minulosti nevyspytateľné, nie všetci delegáti totiž podporili stranícku líniu.
Kandidát potrebuje absolútnu väčšinu v prvých dvoch kolách hlasovania, v prípadnom treťom už len jednoduchú väčšinu. Schwanová by na víťazstvo potrebovala podporu opozičnej strany Ľavica, čo by mohlo byť nepríjemné pre SPD, ktorá vylúčila možnosť koalície s touto stranou pri tvorbe budúcej vlády.
Ľavica postavila do prezidentských volieb vlastného kandidáta, herca Petra Sodanna. Štvrtým je kandidát ultrapravicovej Národnodemokratickej strany Nemecka (NPD) Frank Rennicke.
Zdroj: AP, DPA
