PRAHA, BRATISLAVA. Napriek tomu, že Václav Klaus české predsedníctvo označil za „nevýznamné“, prebiehajúci summit Európskej únie s Ruskom si nenechal ujsť.
Český prezident, ktorý šéfuje európskej delegácii v Chabarovsku na ruskom Ďalekom východe, si totiž rozumie oveľa viac s ruskými štátnikmi ako s európskymi. Klaus môže byť podľa nemenovaného európskeho diplomata, ktorého citovala agentúra AFP, „pozitívnym faktorom“ v rokovaniach s prezidentom Dimitrijom Medvedevom.
Medaily od Rusov
Dôvodov na nálepku „proruský prezident“, ktoré mu dali západné médiá, je viac.
Na veľké štáty ako Čína a Rusko sú Klausove názory nevyhranené. Na rozdiel od klímy alebo Lisabonu.
Jiří Schneider, analytik a bývalý český diplomat
Prejavilo sa to už pri rozširovaní NATO o krajiny strednej Európy. „Klaus je, samozrejme, proti vstupu, pretože nás vraj nič neohrozuje,“ hovorí v dokumente Občan Havel ešte v 90. rokoch bývalý prezident. „Ale verejne proti nebude,“ povedal Havel. Klaus nie je nadšený ani budúcim členstvom Ukrajiny či Gruzínska v aliancii. Práve počas vojny o Južné Osetsko stál ako jeden z mála európskych politikov na strane Ruska a za vinníka označil Gruzínsko.
Klaus tiež nikdy nekritizuje porušovanie ľudských práv v Rusku. „Netrúfal by som si veľmoci radiť, ako sa má správať na svojom výsostnom území,“ povedal o vojne v Čečensku.
Za posledné dve desaťročia, čo je v politike, Rusku nestránil len slovami. Ako český premiér v 90. rokoch podľa týždenníku Respekt podporoval predaj rafinérií firmám prepojených na Moskvu. Odmietal aj diverzifikáciu dovozu plynu, vďaka ktorej Česko hravo zvládlo plynovú krízu začiatkom tohto roka.
V čase, keď Gazprom zastavil dodávku, Česku pomohli dodávky z Nórska. Keby zostalo pri Klausových postojoch, česká ekonomika by bola závislá od ruského plynu ako Slovensko.
Tajná schôdzka
„Nie je náhoda, že sa vlani tajne stretol so šéfom Lukoilu,“ upozorňuje reportér Respektu Jaroslav Spurný. Vagita Alekperova mal prijať na Hrade. Schôdzku Klaus popiera, ale priznáva, že ruský ropný gigant sponzoroval vydanie jeho knihy Modrá, nie zelená planéta.
V Rusku je Klaus obľúbený. Má čestný doktorát Lomonosovovej univerzity a od Vladimira Putina aj Puškinovu medailu za prínos k šíreniu ruštiny.
Otázka, nad ktorou si lámu hlavy politici aj komentátori, je, prečo Klaus tak inklinuje k Rusku. „Neviem,“ hovorí Spurný a hneď dodáva, „študujem o ňom teraz tisíce strán a Rusko z toho lezie už v 70. a 80. rokoch strašným spôsobom.“
Málokto si myslí, že by Klausa riadil niekto z Kremľa. Aj Spurný sa prikláňa k názoru, že to robí z presvedčenia.
Sám Klaus obvinenia, že je trójskym koňom Moskvy v Európe, komentovať nechce.
Klausovi kritici vidia jeho náchylnosť k Rusku aj za zatracovaním Lisabonskej zmluvy. Tá má umožniť, aby dvadsaťsedmička vystupovala navonok jednotnejšie. Rusom naopak vyhovuje Európa rozdrobená.
„Budeme načúvať, čo povie prezident Klaus o Lisabonskej zmluve,“ prezradil pred týždňom ruský veľvyslanec v Bruseli Vladimir Chižov. Potešil sa, že delegáciu únie v Chabarovsku vedie práve Klaus.
Drží sa na uzde
Napriek obavám, ktoré zazneli vo viacerých európskych médiách, sa Klaus svojej novej role v českom predsedníctve celkom drží. „Pre českú zahraničnú politiku platí, že v zásadných veciach akceptoval konsenzus,“ povedal bývalý český diplomat Jiří Schneider. Klaus to ukázal aj na stredajšom summite únie s Čínou. Spomenul ľudské práva, čo nie jeho obľúbená téma.
Summit dvoch iných svetov
Európski a ruskí diplomati si na summite vymenia chladné úsmevy.
MOSKVA, BRATISLAVA. Uvidíte nepohodlné ticho a zmrznuté úsmevy, predpovedal agentúre Reuters európsky diplomat, ktorý sa spolupodieľal na príprave zajtrajšieho summitu EÚ Rusko v Chabarovsku. Mal pravdu.
V ruských médiách sa už objavili informácie, že namiesto dvakrát za rok sa obe stranu budú stretávať už len raz. Na summite, ktorého hlavná časť prebehne dnes, sa neočakáva ani spoločné vyhlásenie. Obom stranám stačí, že vlastne spolupracujú. Hovoriť sa bude najmä o energetike o situácii v kaukazských separatistických regiónoch, ktorých nezávislosť Moskva vlani po vojne s Gruzínsko uznala.
Postoj Európskej únie voči Rusku oslabuje jej roztrieštenosť. Európa sa podľa rádia Slobodná Európa delí na tri skupiny ruských priateľov (najmä Francúzsko, Taliansko a Nemecko), skeptikov (vedených Poľskom, Litvou, Švédskom a Britániou) a susedov ako napríklad Fínsko či Lotyšsko, ktoré si želajú zachovanie pragmatických vzťahov.
Mirek Tóda
