DUBLIN, BRATISLAVA. Tisíce obetí tyranie v katolíckych školách a ústavoch v Írsku sa desaťročia snažili presvedčiť verejnosť, aby im uverila. Mnohí sa k prelomeniu mlčania o traumatickom detstve dlho odhodlávali. Teraz, keď špeciálna vyšetrovacia komisia potvrdila hrôzy ich mladosti, cítia sa opäť podvedení. Tí, ktorí im ubližovali, ostanú v anonymite.
Cirkev už, samozrejme, ani v Írsku nemá nekontrolovanú moc, no až donedávna mala spoločenské postavenie, politický vplyv, bola natoľko nekritizovateľná a jej činnosť sa natoľko vymykala akejkoľvek nezávislej kontrole, že sa to absolútnej moci veľmi blížilo.
Peter Morvay o zneužívaní detí v Írsku - čítajte tu
„Nikdy by som neotváral svoje staré rany, keby som vedel, že toto bude konečný výsledok,“ povedal pre BBC John Walsh, jeden z tých, čo zneužívanie kňazmi zažili. Obete, z ktorých väčšina má viac než 50 rokov, očakávali, že aspoň niektoré prípady sa dostanú aj pred súd.
Írska prezidentka Mary McAleeseová podporila obete v ich snahe domôcť sa pravdy. „Moje sympatie patria obetiam tejto hroznej nespravodlivosti, ktorú znásobuje to, že museli trpieť v tichosti tak dlho,“ citovala AP McAleeseovú.
Koniec starých časov
V tradične katolíckom Írsku je už samotné zverejnenie záverečnej správy komisie pre katolícku cirkev pohromou. V krajine, kde ešte v roku 1951 musel minister vlády Noel Browne chodiť za arcibiskupom, ak chcel niečo presadiť v parlamente, ustupovala cirkev s modernizáciou krajiny zo svojich mocenských pozícií.
Ešte aj v roku 1992, keď Annie Murphyová oznámila, že mala vzťah s biskupom Eamonom Caseyom, ktorému porodila syna, v novinách Irish Times tlačili na vyslúžilých novinárov, aby im bol prípad odobraný.
Generácia 90. rokov minulého storočia len žasla, keď sa z filmov ako States of Fear o zneužívaní v katolíckych školách postupne dozvedala, že to staré Írsko bola úplne iná krajina, ako tá, o ktorej im rozprávali rodičia. Kostoly sa začali vyprázdňovať, mnohé kláštory sa zatvorili, do seminárov prichádzalo čoraz menej ľudí.
Cirkev sa ospravedlňuje
Vplyv cirkvi napriek tomu ostal silný na dôležitých miestach. Expremiér Bertie Ahern napríklad v roku 2006 doslova vykúpil cirkev, keď súhlasil s tým, aby zaplatila len 128 miliónov eur na odškodnom obetiam zneužívania. Zvyšných 90 percent na seba vzal štát. Ten nesie za týranie svoj podiel viny, keď školy cirkvi zveril a jeho inšpektori ich stav ignorovali. Štát pristupuje k celej kauze rozvážne. Vicepremiérka Mary Coughlanová ju označila za jednu „z najtemnejších kapitol“ írskej histórie.
Cirkev sa už tiež viac nemôže správať arogantne. „Je mi to úprimne ľúto a som hlboko zahanbený,“ povedal pre BBC kardinál Sean Brady. „Ak sú dôkazy, ktoré vedú k stíhaniu, malo by k nemu dôjsť,“ dodal.
