MOSKVA. Najvyšší predstavitelia Ruska a Európskej únie sa vo štvrtok stretli v meste Chabarovsk na ruskom ďalekom východe, kde začínajú dvojdňový summit v tieni nedávnej plynovej krízy a gruzínsko-ruskej vojny. Obe strany, ktoré spájajú úzke obchodné väzby, vyjadrili záujem o zlepšenie vzájomných vzťahov narušených spormi siahajúcimi od vývozného cla na ruské drevo až po otázku prístupu Kremľa k ľudským právam.
Dvadsaťsedmička minulý rok prerušila rozhovory o novej partnerskej zmluve s Ruskom v reakcii na jeho augustový zásah proti prozápadnému Gruzínsku. Hoci neskôr ohlásila ich pokračovanie, nenastal žiadny významný pokrok.
Ruský prezident Dmitrij Medvedev, český líder Václav Klaus zastupujúci súčasné predsedníctvo EÚ, predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Javier Solana vo štvrtok absolvujú spoločnú večeru. Rokovania a tlačová konferencia sú naplánované až na piatok. Hlavnými tematickými okruhmi majú byť bezpečnosť a energetika.
"Pravidelný a otvorený dialóg je správnym spôsobom, ako viesť náš vzťah, a musí prevážiť vo všetkých časoch bez ohľadu na to, aké zložité sú problémy v hre," vyhlásil pred summitom Barroso. Ako uviedol v stredu Medvedevov zahraničnopolitický poradca Sergej Prichodko, ruský prezident sa chystá vyzvať EÚ, aby pomohla Ukrajine splatiť narastajúci dlh voči Moskve, ktorý podľa neho predstavuje "pretrvávajúcu hrozbu" opätovného prerušenia dodávok plynu pre ostatných európskych odberateľov.
Približne štvrtina dovážaného plynu do EÚ pochádza práve z Ruska. Väčšina prúdi cez Ukrajinu, ktorá začiatkom roka vyvolala spor vedúci k zastaveniu ruských dodávok. Únia však z plynovej krízy viní i Moskvu, ktorú navyše v marci rozhnevala uzavretím dohody o modernizácii ukrajinských plynovodov bez účasti jej zástupcov.
Podľa Prichodka chce Medvedev počuť aj vysvetlenie, prečo Brusel pokračuje v "slepej a nebezpečnej" podpore prozápadného gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho. Rovnako by sa mal zaujímať o postoj k aprílovým nepokojom v Moldavsku, za ktorými podľa niektorých ruských predstaviteľov stálo Rumunsko.
