COLOMBO, BRATISLAVA. Dvadsaťšesťročná vojna sa zrejme končí. Správa, akú médiá neprinášajú každý deň, momentálne znie zo Srí Lanky.
Koniec dlhoročného boja medzi vládnou väčšinou a teroristami bojujúcimi v záujme menšiny na severe ostrova v Indickom oceáne by mohol vzbudiť u optimistov nádeje, že podobne by sa mohli vyriešiť aj iné vojny. Odborníci sú však opatrní.
Model Srí Lanka?
V prvom rade, ani Srí Lanka ešte nemusí byť za vodou. Obsadenie všetkých pozícií teroristov nemusí vojnu ukončiť. „Zjavne vláda Srí Lanky vyhrala bitku, ale ešte nevyhrala mier,“ povedal pre BBC Erik Solheim, nórsky minister pre medzinárodný rozvoj.
;)
Aj keď väčšinu teroristov z radov tamilských tigrov vrátane ich vodcu, ktorý bol telom a dušou organizácie, vláda zabila, nemusí to ešte znamenať zmierenie medzi etnikami a koniec odboja. „Až keď vláda ukáže veľkorysosť víťaza, dá dostatočné práva na samovládu tamilskej menšine, tak môžeme uvidieť trvalé riešenie srílanského problému,“ povedal minister Nórska, ktoré sa na ostrove diplomaticky angažuje.
Ak aj nakoniec Srí Lanka vymizne z mapy najhorúcejších miest planéty, nemalo by to mať vplyv na iné konflikty na svete. A tých je stále dosť.
Podobné problémy s teroristicko-povstaleckými skupinami pritom majú napríklad v Pakistane a Afganistane, kde vládne jednotky s pomocou Američanov a ich spojencov potláčajú odpor militantov z Talibanu. Môže byť postup srílanskej vlády pre ne vhodným modelom?
Expert z organizácie International Crisis Group Nick Grono to odmieta. Ako povedal pre SME, srílanský postup bol veľmi tvrdý a nehľadel na civilistov. Podľa OSN za mesiace poslednej ofenzívy zahynulo 7tisíc obyvateľov oblasti.
Situácia sa zlepšuje
Srí Lanka pritom potvrdzuje celosvetový trend. Počet konfliktov za posledné roky, ako aj počet obetí, napriek státisícom mŕtvych v Sudáne či v Demokratickej republike Kongo, klesá.
„Za posledných 15 rokov počet konfliktov na planéte klesol o 40 percent,“ hovorí Nick Grono. Tento jav vysvetľuje tým, že sa skončili lokálne spory studenej vojny, ako aj oslobodzovacie boje v bývalých kolóniách. Veľký vplyv však má aj súčasná väčšia účasť medzinárodného spoločenstva v konfliktoch.
Aktívnejšia OSN
„Po konci studenej vojny medzinárodné spoločenstvo prekvapili etnické konflikty v Juhoslávii či na Kaukaze. Odvtedy je aj OSN oveľa aktívnejšia,“ hovorí ďalší expert organizácie Andrew Stroehleim. To je jeden z dôvodov, prečo má OSN vo svete asi dvadsať mierotvorných misií. Teraz sú navyše oveľa aktívnejšie aj mimovládne organizácie, ktoré sa angažujú pri upokojovaní a informovaní o konfliktoch. Skrytých vojen, o ktorých sa toľko nehovorí, preto nie je až tak veľa ako kedysi. Jedným z nich je podľa Grona nepovšimnutý konflikt v Stredoafrickej republike.
Napriek pozitívnemu vývoju je stále čoho sa obávať. Aj keď experti nepredpokladajú veľkú vojnu veľmocí, riziko vidia v iných konfliktoch. Tie sa môžu v blízkej budúcnosti týkať napríklad potravinovej krízy, aká bola minulý rok, či zmeny prostredia súvisiacej s globálnym otepľovaním. To sa dáva do súvislosti aj pri genocíde v sudánskom Dárfúre.
