PRAHA. Ak to takto pôjde ďalej, možno sa už skoro dozvieme o zaujímavých okolnostiach najvýznamnejších obchodov a privatizácií. Takto komentuje český denník Mladá fronta dnes (MFD) skutočnosť, že prezident Václav Klaus a bývalý premiér Mirek Topolánek sa navzájom verejne škriepia, kto z nich viac zneužíval svoje postavenie.
Dvaja predsedovia ODS (bývalý a súčasný), ktorí vládli Česku dovedna deväť rokov, teraz nahlas vyslovujú mená, o ktorých sa za normálnych okolností medzi politikmi "solidárne mlčí". Podľa MFD je to prejav "vojny medzi Topolánkom a Klausom, ktorá sa začala pred mesiacom celkom nenápadne, keď Topolánek utrúsil, že za pádom jeho koaličnej vlády stojí policajné vyšetrovanie privatizácie Mosteckej uhoľnej spoločnosti (MUS), privatizácia ktorej sa začala v 90. rokoch za vlády Václava Klausa.
Keď Topolánek pridal, že Klaus sa u neho prihováral za spriazneného podnikateľa Jana Součka, ktorému krachovali sklárne, prezident obvinil bývalý Topolánkov kabinet z toho, že to bola od revolúcie najviac "zlobovaná" vláda a pripomenul aj neštandardné postavenie Topolánkovho neoficiálneho poradcu Marka Dalíka. Expremiér Topolánek na to reagoval vymenovaním s Klausom spriatelených podnikateľov a lobistov od Jana Součka, cez Romana Janouška, ktorý ešte aj dnes údajne ovplyvňuje chod pražskej radnice, bývalého šéfa SZM a lobistu Martina Ulčáka, podnikateľov Petra Lukeša a Petra Kovarčíka, lobistu Milana Veleka až po Viktora Koženého, ktorý prispel k rozbehnutiu kupónovej privatizácie, ale neskôr okradol akcionárov a podniky o miliardy korún a stal sa symbolom tunelovania.
Klaus sa v decembri na kongrese ODS vzdal titulu čestného predsedu ODS a neskôr opakovane voči strane, ktorú v roku 1991 spoluzakladal, podnikol výpady: kritizoval jej odklon od pravicových a liberálnych ideálov a naposledy dokonca apeloval na voličov ODS, aby sa dožadovali zmeny. Klaus pritom podporuje dva nové politické projekty konzervatívnu pravicovú Stranu slobodných občanov a českú pobočku euroskeptického hnutia Libertas. Oba subjekty sa aktívne uchádzajú o rovnakých voličov ako ODS, a zúčastnia sa júnových volieb do Európskeho parlamentu a predčasných parlamentných volieb v októbri.
Na vzťahoch medzi Klausom a Topolánkom je paradoxné aj to, že prezident bol vo februári zvolený za hlavu štátu na druhé funkčné obdobie najmä vďaka Topolánkovej ODS, ktorá pre neho zháňala hlasy aj medzi centristickými, nezaradenými a ľavicovými poslancami a senátormi. Ľavicová ČSSD dokonca obviňovala ODS, že hlasy voliteľov získava aj nátlakom a politickou korupciou.
