VILNIUS, BRATISLAVA. Sú úspešné a dlhoročné političky, ale na vrchol ich dostala až hospodárska kríza.
Po Islande, ktorý má od apríla prvú ženu na čele vlády, bude mať Litva prvú ženu na čele štátu. Dalia Grybauskaitéová vyhrala nedeľňajšie prezidentské voľby presvedčivo hneď v prvom kole a svojho sociálnodemokratického protikandidáta nechala s prehľadom za sebou.
„Som rada, že ma ľudia volili, pretože viem, čo treba robiť, aby som pomohla Litve v ťažkej situácii,“ povedala podľa agentúry AFP Grybauskaitéová, ktorú volilo 69 percent voličov. Druhý Algirdas Butkevičius dostal 12 percent hlasov.
;)
Varovala pred krízou
Držiteľka čierneho pásu v karate bojuje v politickom ringu už roky. Ako vyjednávačka vstupu krajiny do Európskej únie, ako diplomatka v Spojených štátoch, ako ministerka financií a naposledy ako eurokomisárka pre rozpočet v Bruseli. Prezidentkou sa stáva v čase, keď litovskí voliči prestali veriť jej mužským kolegom a ich záchranným balíčkom.
Litovskú vládu varovala, že príliš rozhadzuje ešte pred tým, ako sa ekonomická kríza v krajine naplno prejavila.
To bolo v čase, keď ekonomika rástla v priemere o osem percent. Vtedajší litovský premiér Gediminas Kirkilas jej odkázal, že je to kríza iba v jej hlave. Krátko na to zaznamenala ekonomika Litvy už len 3-percentný rast a v prvom štvrťroku tohto roku má na konte najvýraznejší pokles od roku 1995 (12,6 percenta).
Kirkilas už nie je premiérom, zato Grybauskaitéová sa stala prezidentkou. Ako hlava štátu nemá veľkú politickú moc, ale chce radiť vláde ako krízu prekonať. Hneď na prvej tlačovej konferencii skritizovala ministrov financií, energetiky a sociálnych vecí. Odvaha a pokoj je to, čo voliči na budúcej hlave štátu oceňujú najviac.
Ekonomická kríza, zdá sa, mení aj návyky voličov. V neistých časoch chcú radikálnu zmenu. Mnohí majú pocit, že krízu zapríčinili muži na čele vlád a bánk, pretože príliš riskovali a nevnímali varovné signály. Myslia si, že by to mohli byť práve ženy, ktoré ich z toho dostanú, pretože sú od prírody opatrnejšie a riskujú len nerady.
Kvóty pre dozorné rady
Prvá islandská premiérka Johanna Sigurdadottirová prevzala krajina na pokraji štátneho bankrotu. Urobila výrazné škrty v rozpočte, vyjednala desaťmiliardovú pôžičku od Medzinárodného menového fondu a do čela skrachovaných bánk dala ženy. Euroskeptický Island chce dostať do Európskej únie.
Aj ďalšie krajiny sa snažia využiť tento trend. V Nemecku idú vládnuci sociálni demokrati (SPD) so ženami do prezidentského súboja, ale aj do septembrových volieb. V programe majú 40-percentnú kvótu pre ženy v dozorných radách. „Nemyslím si, že muži a ženy vidia svet odlišne. Ale je pravda, že muži sú náchylnejší na chyby, ktoré viedli ku kríze,“ povedal pre Tageszeitung minister práce a sociálnych vecí Olaf Scholz.
Ekonomická kríza možno dostane do vrcholovej politiky viac žien. Ich kvality však preverí rýchlejšie, než je v politike obvyklé.
;){kind=link}
;){kind=link}