RANGÚN, BRATISLAVA. Vo väznici, za zatvorenými dverami, bez médií a šance na úspech. Tak sa včera začal v Rangúne proces s barmskou disidentkou Aun Schan Su Ťij. Rok pred voľbami, ktoré majú legitimizovať vojenský režim v krajine, junta odstraňuje zo scény najväčších rivalov.
Všemocným generálom stojí v ceste doma väznená bezbranná žena. Jej najnovšie previnenie sformuloval barmský režim stroho: porušenie podmienok domáceho väzenia. Su Ťij, ktorej mala obnovená šesťročná lehota domáceho väzenia vypršať budúci týždeň, hrozí päť rokov za mrežami.
Na súd nepustili diplomatov
Pred väznicou Insein, kde sa proces začal, protestovalo včera asi dvesto členov opozičnej Národnej ligy pre demokraciu, v ktorej čele Su Ťij stojí. Cez policajnú barikádu sa im však nepodarilo dostať. Polícia nepustila na súd ani veľvyslancov Británie, Francúzska, Nemecka a Talianska či zástupcov médií.
Za zatvorené dvere pustili len amerického konzula, keďže na lavici obžalovaných sedí aj americký občan John Yettaw, ktorý bez pozvania priplával cez jazero k jej domu, kde strávil dva dni. Je obvinený z porušenia imigračných zákonov.
Jeho neohlásenú návštevu junta využila, aby dostala pred súd aj známu disidentku. Tá tvrdí, že je nevinná. Cudzinca k sebe nepozvala a vyzvala ho, aby jej dom opustil. Súd poprosila, aby ju oslovoval celým menom Do Aun Schan Su Ťij (dcéra Aun Schana Su Ťij).
„Ak ma nebudete nazývať celým menom, nebudem reagovať," povedala podľa agentúry DPA. Súd, ktorý chce predvolať asi 20 svedkov, najmä vojakov, ktorí strážia jej dom, odročil proces nadnes.
Ikona zápasu o slobodu
Uväznenie Su Ťij by znamenalo ťažký úder prodemokratickým snahám v krajine. Lady, ako 63-ročnú aktivistku volajú jej stúpenci, žila dlho v Británii, kde sa po štúdiách v Oxforde vydala za profesora Michaela Arisa. Do Barmy sa vrátila v apríli 1988, aby sa starala o chorľavú matku.
Prišla v čase, keď nespokojnosť s vládou junty prerástla do pouličných demonštrácií. V auguste prehovorila k ľudu ako dcéra generála Aun Schana, národného hrdinu, ktorý krajine vybojoval nezávislosť. „Táto národná kríza je vlastne druhým zápasom o nezávislosť," povedala Su Ťij, ktorá mala dva roky, keď jej otca zavraždili.
Junta demonštrácie potlačila. Su Ťij však neumlčala. Kritika vyslúžilého diktátora Ne Wina ju stála slobodu. Krajinu odmietla opustiť aj vtedy, keď v Británii v roku 1999 zomrel jej manžel na rakovinu. Bála sa, že ju už nepustia späť.
Dom pri jazere Inia bez telefónneho spojenia sa stal symbolom zápasu Barmy o demokraciu. Po procese môže ostať prázdny.
Únia chce tvrdšie na Barmu
Európska únia uvažuje pre proces so Su Ťij o sprísnení sankcií proti barmskej junte.
BRUSEL, BRATISLAVA. Len v apríli európska dvadsaťsedmička predĺžila sankcie proti režimu v Mjanmarsku, ako vojenská junta premenovala Barmu. Súdny proces s disidentkou Su Ťij, ktorý sa včera začal, vrátil tému reštrikcií po mesiaci opäť na stôl šéfov diplomacií členských krajín. Tie žiadajú ich sprísnenie.
Na včerajšom rokovaní ministrov zahraničia štátov únie podporil tvrdší postup proti barmskej junte okrem českého ministra Jana Kohouta, ktorý zastupuje predsedajúcu krajinu, aj vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničie Javier Solana.
„Sme, samozrejme, pripravení rokovať o sprísnení sankcií," povedal pred zasadnutím Kohout. „Najprv príde výzva barmským úradom, aby prepustili Su Ťij," dodal Kohout.
Sankcie, ktorých platnosť v apríli únia predĺžila o rok, zahŕňajú aj embargo na dovoz zbraní do krajiny či reštrikcie namierené proti predstaviteľom junty a štátom kontrolovaným firmám.
Barmskí prominenti nemôžu na základe sankcií dostať víza do členských štátov EÚ a majú na ich území zmrazené účty. Reštrikcie tiež obmedzujú dovoz dreva, minerálov a ďalších nerastných surovín z Barmy na územie únie.
(čtk, toh)
