Obrad, ktorý sa tam odohráva, je drsno srdcervúci. Sama som ho videla niekoľkokrát „naživo“ a veľakrát v televízii. Mrazí z neho aj cez obrazovku televízora.
Tento týždeň ho zažil aj pápež Benedikt XVI. a podľa Izraelčanov ho dostatočne neprežíval. Neviem. Z jeho tváre sa veľa vyčítať nedalo a pravdupovediac v niektorých momentoch bola rovnako prázdna a kamenná ako tváre mnohých štátnikov, čo obrad v Jad Vašem absolvovali tiež. Od pápeža sa čakalo predsa len viac. Lebo je muž duchovna, je Nemec a jeho predchodca Ján Pavol II. urobil k Židom niekoľko veľkých gest. Tak to dookola omieľali v tunajších médiách.
Pravda je, že pápež mohol v Jad Vašem predniesť aj hlbší a ľudskejší prejav a vyhnúť sa chybám, ktoré Izraelčanov oprávnene podráždili. Áno, Židov v koncentrákoch nezabíjali, ale vraždili, a áno, boli to Nemci a ich kolaboranti.
Z pápežovho prejavu to nebolo vôbec zrejmé, čo len vyvolalo zbytočné špekulácie, že Benedikt XVI. je pod vplyvom tých síl v katolíckej cirkvi, čo by rady prepisovali históriu holokaustu a čo už majú dosť ospravedlňovania sa.
Lebo aj také som v Izraeli počula. A dokonca aj od ľudí, čo o Vatikáne a katolíckej cirkvi vedia oveľa viac ako obyčajní Izraelčania, ktorí sú náchylní veriť Danovi Brownovi.
Mne sa skôr zdá, že ten, kto pápežovi písal prejav, alebo mu s ním pomáhal, doň nevložil srdce a chcel byť až príliš politicky korektný. Čo bola chyba, lebo na mieste, ako je Jad Vašem, sa kalkulácia a banality, ktoré inak prejdú bez povšimnutia, nehodia.
A sú ešte okatejšie, ak ich prednáša Nemec a katolícky kňaz.
