Mal 15 rokov, keď ho s rodičmi a bratom nahnali do poľského nacistického tábora Sobibor. Veľmi rýchlo pochopil, že to nie je koncentračný, ale vyhladzovací tábor. A že ukrajinskí dozorcovia ako Ivan Demjanjuk sú horší ako nacisti. „Boli to vrahovia najhoršieho druhu. Pamätám si na ich topánky od krvi, keď sa vracali z plynových komôr,“ spomína dnes Thomas Blatt pre Berliner Zeitung.
Židovský chlapec musel vtedy rozdeľovať šaty a vlasy po tých, ktorých nahnali do plynových komôr. Dnes má 82 rokov a prišiel z Kalifornie do Mníchova, aby proti Demjanjukovi svedčil.
Osobne ho v tábore nevidel. Preto ešte žije. „Väzňov odvádzali ukrajinskí dozorcovia. Ak ste videli Demjanjuka zblízka, znamenalo to smrť,“ povedal. Chorých väzňov strieľali, ostatných nahých vliekli do plynových komôr. Bili ich a bodali bajonetmi. Len obete by vedeli hovoriť o Demjanjukovi. Blattovi rodičia, jeho 8-ročný brat, susedia a tisícky židov.
Po niekoľkých mesiacoch sa mladý Thomas pridal k revolte v tábore a spolu s 300 väzňami ušiel. Prežili len 50, on je dnes posledný žijúci svedok hrôz v Sobibore.
Tábor smrti prežil, ale normálny život viesť nedokázal. Jeho manželka pri rozvode povedala: „Boli sme spolu 20 rokov a ty si ani jediný deň nedokázal hovoriť o Sobibore.“
Teraz chce proti dozorcovi Demjanjukovi svedčiť. „Nechcem pomstu. Najdôležitejšie je, aby povedal pravdu o pekle, kde zahynuli tisíce ľudí. Demjanjuk musí povedať, že holokaust bol.“
