Keď čerstvý český premiér Jan Fischer dorazil na svoju prvú návštevu Bruselu, nečakalo ho tam najkrajšie privítanie. Nový šéf únie pre problémy na bruselskom letisku meškal, a tak to niektorí eurokomisári nevydržali a odišli ešte pred jeho príchodom. A to Fischer pre stretnutie s nimi porušil tradíciu a na prvú zahraničnú cestu nešiel na Slovensko.
Povedať, že takto budú vyzerať zostávajúce týždne zlomeného českého predsedníctva, by bolo až príliš sarkastické. Fischerovo expozé v hlavnom meste únie nedopadlo až tak žalostne. Dlhoročný štatistik, ktorý vyzerá, že za celú kariéru päty z kancelárie nevystrčil, predviedol plynulú angličtinu. Zahraničným novinárom v nej vysvetlil, že na svojej prvej eurotlačovke uprednostní češtinu, aby ho nenachytali na slovíčkach.
Fischer tam tiež s podporou šéfa eurokomisie Barrosa rozptyľoval obavy, že kľúčový júnový summit by mohol viesť prezident – euroskeptik Klaus. Naznačil, že o tento džob má záujem on. Celej európskej elite síce pre Klausa stále stoja vlasy dupkom a krízové scenáre analyzujú už aj New York Times, kyvadlo sa však prechyľuje do tej správnej polohy.
Hoci úradník Fischer stále pôsobí trochu komicky („Ak teda chcete, ja som ten eurorealista“) a podľa svedectva českých novinárov ho každý blesk fotoaparátu vyruší, svitá nádej, že tento človek by mohol príjemne prekvapiť a zachrániť zvyšky českej cti.
Napokon, ani keď si vyberal nových ministrov, nikto nečakal, že straníckych nominantov strán odmietne.
Na českom predsedníctve sa po páde vlády dá sotva ešte niečo pokaziť. Na čele s neznámym Fischerom (ktorý vie aj po francúzsky!) môže ešte príjemne prekvapiť.
