WASHINGTON. Fraška s vopred jasným výsledkom.
Takto označil utorňajšie voľby do Rady OSN pre ľudské práva bývalý český prezident Václav Havel.
„Predstavte si voľby, kde výsledok je do veľkej miery vopred daný a mnohí z kandidátov sú vnímaní ako nekvalifikovaní," napísal Havel vo svojom článku pre New York Times. Členské štáty vyzval, aby nepodporili krajiny, kde sa porušujú ľudské práva.
„Vlády zabudli na záväzok vytvoriť organizáciu schopnú chrániť obete a konfrontovať tých, ktorí porušujú ľudské práva," vytkol Havel krajinám chyby, v dôsledku ktorých pred tromi rokmi zanikla komisia pre ľudské práva a vznikla spomínaná rada. Už i tá čelí kritike.
Napríklad za to, že nedokáže rázne zakročiť proti násilnostiam v Tibete a Darfúre.
Rada pre ľudské práva
Orgán OSN zodpovedá
za „posilňovanie presadzovania
a ochrany ľudských právna
na celom svete."
Vznikla v marci 2006 ako ná?hrada za komisiu pre ľudské práva, ktorá čelila kritike, že nedokáže presadzovať ľudské práva všade rovnakou mierou.
Členov z piatich regionálnych skupín OSN volí Valné zhromaždenie každý rok .
Sedí v nej 47 štátov, teda približne každý štvrtý člen OSN.
Slovensko je členom na obdobie 2008 - 2011.
Zdroje: OHCHR, ČTK
Primalý záujem
Rada OSN pre ľudské práva má 47 členov, tento rok sa volilo 18 z nich. O voľné kreslá sa pritom uchádzalo iba 20 krajín. Podľa diplomatov oslovených agentúrou Reuters bolo už vopred takmer isté, kto bude zvolený. Väčšina krajín sa totiž navzájom dohodla, koho podporia.
Napríklad o tri miesta pre západné krajiny sa uchádzali tri štáty Amerika, Belgicko a Nórsko. Nový Zéland svoju kandidatúru stiahol po tom, čo o miesto prejavili záujem Spojené štáty.
Rusko ako obhajca práv „I keď je súťaž zaručená, je minimálna. Napríklad za východnú Európu, kam podľa pravidiel OSN patria všetky krajiny spoza bývalej železnej opony, sa o znovuzvolenie uchádzajú Azerbajdžan a Rusko, kde sa ľudské práva pohybujú medzi hranicami otázne až mizerné," napísal Havel.
Do súťaže o miesto, kde sú za tento región členmi ešte Slovensko, Slovinsko, Ukrajina a Bosna a Hercegovina sa tento rok zapojilo už iba Maďarsko.
Voľby hodnotia ako sporné aj viaceré organizácie zaoberajúce sa ľudskými právami.
„Najviac nás znepokojuje fakt, že krajiny, kde sa ľudské práva porušujú, budú opäť zvolené za členov rady. Ešte viac to diskredituje radu, ktorá doteraz nie práve efektívne zakročuje proti porušovaniu ľudských práv," tvrdí Paula Schriefer z organizácie Freedom House. „Najhoršie skóre majú podľa nás tri krajiny Čína, Kuba a Saudská Arábia."
Zmení to Obama?
Isté nádeje vkladajú do Baracka Obamu. Ten na rozdiel od Georgea Busha, ktorý vnímal radu ako fórum na kritiku Izraela, chce radu zmeniť zvnútra.
Autor: dopisovateľka SME z Washingtonu
