Veľa vecí sa v Turecku zmenilo. Kurdi napríklad majú televíziu. Stále je to však málo.
Keď kurdská popstar Rojin v televíznej šou pri varení namiešala zelené korenie, červené paradajky a žltý citrón, netušila, aký rozruch spôsobí. Úrady ju obvinili zo separatizmu, pretože farba ingrediencií sa príliš podobala vlajke dvadsaťmiliónovej menšiny v Turecku. Napokon sa miláčik divákov rozhodol z jedinej kurdskej televízie TRT6 odísť.
Vzťah tureckej vlády k ich najväčšej menšine je jedným z príkladov, ako si Turecko osvojuje reformy požadované Európskou úniou, ktorej členom by sa rado stalo.
Reformy len spolovice
Ešte pred niekoľkými rokmi by nikto neveril, že v krajine, kde ste si vyrobili malér už len vyslovením slova Kurd, nieto používaním ich jazyka, raz bude vysielať 24 hodín televízia v ich reči. Bez tlaku únie, ktorá s Ankarou začala prístupové rokovanie pred štyrmi rokmi, by sa to zrejme nestalo.
V praxi to s používaním kurdského jazyka stále nie je jasné. „Je povolené ním hovoriť, alebo nie? Nedávno v kurdskej časti Turecka potrestali starostu za to, že v lokálnej televízii prehovoril po kurdsky,“ hovorí Dilek Kurbanová z istanbulskej nadácie pre Turecké ekonomické a sociálne štúdiá.
„To, že sme sa konečne tento rok dočkali televízie, nestačí,“ sťažuje sa kurdská poslankyňa Sabahat Tuncelová. „Všetky turecké strany hovoria len o terorizme, inak ich Kurdi nezaujímajú.“ Pre teroristické útoky Kurdskej strany pracujúcich, ktorá sa skrýva na severe Iraku a medzi Kurdami má veľa stúpencov, je väčšina Turkov ostražitá. Až tak, že vo väzení často končia nevinní Kurdi.
Pochybnosti o tureckej demokracii vyvoláva aj prebiehajúci megaproces Ergenekon, v ktorom sú obvinení bývalí generáli, rektori či novinári zo sprisahania proti premiérovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi.
„Problémom je, že opozícia, ktorá prežíva krízu, je autoritárskeho a promilitaristického typu,“ myslí si analytička Kurbanová. Turecko prešlo v minulosti štyrmi vojenskými prevratmi a fakt, že u viacerých obvinených sa našli zbrane, dáva dôvod na obavy.
Nijaký druhý Irán
Sekulárna opozícia obviňuje premiéra Erdogana z islamizácie krajiny v protiklade s moderným Tureckom, ktoré založil Mustafa Kemal Atatürk.
To sa nepotvrdilo. „Sú tu isté tendencie, v niektorých častiach Turecka sa napríklad nepredáva alkohol, ale obavy, ako sa zmení krajina, pretože manželka prezidenta Abdullaha Güla nosí moslimskú šatku, sa nenaplnili,“ hovorí Hugh Pope, ktorý vedie tureckú pobočku vplyvného thinktanku International Crisis Group.
Faktom je, že ani jedna turecká strana za posledné polstoročie nezblížila krajinu s Európou tak ako súčasná vládna Strana rozvoja a spravodlivosti.
Starosti tureckej vláde robí paradoxne aj Európa. „Keď Turci vidia ako nemecká kancelárka Merkelová a francúzsky prezident Sarkozy hovoria, že nechcú Turecko v únii, ich záujem o reformy klesá,“ hovorí Hakan Altinay z tureckej Nadácie otvorenej spoločnosti.
Hlavný turecký vyjednávač s úniou a minister pre európske záležitosti Egemen Bagis je presvedčený, že Turecko členom únie raz bude.
„Predstavte si, že pred 50 rokmi tu bol popravený premiér po vojenskom prevrate, pred 30 rokmi sa tu pálili Kafkove knihy a pred 10 rokmi sa starosta Istanbulu dostal do väzenia za citovanie básne, ktorá bola v učebniciach. Dnes je ten starosta premiérom a Istanbul bude európskym kultúrnym mestom za rok 2010,“ povedal Bagis.
Najväčšie turecké problémy
Kurdská otázka a terorizmus
Dvadsaťmiliónová kurdská menšina má zopár svojich poslancov v tureckom parlamente a od tohto roku aj svoju televíziu. Rozprávanie v kurdčine však stále spôsobuje mnohé problémy tamojším politikom, ktorí sú často bezdôvodne obvinení z podpory terorizmu. Väčšina tureckých strán vníma Kurdov len cez problémy terorizmu. Kurdská strana pracujúcich (jej šéf Abdullah Öcalan je vo väzení), ktorú považuje za teroristickú aj Európa, sa skrýva na severe Iraku, odkiaľ podniká útoky proti tureckým cieľom, napríklad proti vojakom.
Islamistická hrozba
Turecká sekularistická opozícia aj armáda od nástupu Recepa Tayyipa Erdogana k moci v roku 2002 obviňuje vládnu Stranu Rozvoja a spravodlivosti z islamizácie krajiny. Tá je naopak pre proreformné snahy na Západe obľúbeným partnerom.
Opozícii sa nepáči, že vláda chcela povoliť nosenie moslimských šatiek na univerzitách. Armáda takmer vyvolala prevrat v roku 2006, keď sa prezidentom stal Abdullah Gül. Dôvodom boli obavy, že šatka na hlave jeho manželky poškodí sekulárny charakter štátu, ktorý založil Atatürk v roku 1923.
Nebezpeční sekularisti
Jedna z najväčších konšpirácií alebo najväčšia hrozba súčasného Turecka? Skoro dvesto bývalých generálov, politikov, rektorov či novinárov bolo zatknutých v prípade Ergenekon.
Podľa tureckej prokuratúry chceli bombovými útokmi vyvolať chaos v krajine a zvrhnutie vlády islamistickej strany AKP. Obvinenia sú vážne (u mnohých sa našli zbrane), na druhej strane však vzniká podozrenie, že môže ísť o pomstu za minuloročný pokus opozície zakázať vládnu stranu AKP.
Chýbajúca reforma súdnictva je jednou z najväčších slabín Turecka.
Arméni
Vzájomné arménske a turecké vzťahy prechádzajú obrovskou revolúciou. Turecký premiér vlani prvýkrát navštívil Arménsko a obe krajiny nedávno uzavreli dohodu o normalizácii vzťahov.
Turecko uzavrelo svoje hranice s Arménskom, keď v roku 1991 táto malá kaukazská republika vyhlásila nezávislosť od Sovietskeho zväzu. Príčinou bola najmä solidarita s moslimským Azerbajdžanom, na ktorého území je sporná arménska enkláva Náhorný Karabach.
Problémy medzi krajinami spôsobuje aj odlišný pohľad na genocídu Arménov osmanskými Turkami.
Cyperčania
Cyprus, ktorý je rozdelený na severnú tureckú a južnú grécku časť, je stále jedným z prekážok Ankary na ceste do únie. Grécki Cyperčania, ktorí sú členmi únie, pre spory s Turkami blokujú viacero kapitol, ktoré chce Ankara otvoriť v rámci prístupového procesu.
Problém pre mierové vyjednávanie môže byť aj nedávne víťazstvo tureckých nacionalistov na severe ostrova. Patová situácia na ostrove vznikla aj potom, čo Turecko nechce otvoriť letiská a prístavy gréckym Cyperčanom a požaduje od únie zrušenie obchodných obmedzení pre severný Cyprus.
Sloboda slova
Turecko má stále čo doháňať v slobode slova. V krajine je pomerne nebezpečné otvárať diskusiu o genocíde Arménov či kritizovať zakladateľa štátu Atatürka. Stále tam platí kontroverzný článok 301 tureckého Trestného zákonníka. Akurát urážka „tureckosti“ bola pozmenená na „urážku tureckého národa“.
Na jeho základe bol napríklad obvinený aj spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Orhan Pamuk. Obrovský šok vyvolala v roku 2007 vražda arménskeho novinára Hranta Dinka v Istanbule pravicovými radikálmi. Jej vyšetrovanie je obostrené nejasnosťami.
Krajina často blokuje portál YouTube.
Mirek Tóda, foto SITA/AP, ČTK/AP
