PRAHA. Predstavitelia členských štátov Európskej únie a šiestich bývalých sovietskych republík sa na štvrtkovom summite v Prahe formálne dohodli na založení nového partnerstva, ktoré vytvorí užšie politické a ekonomické väzby medzi dvadsaťsedmičkou a jej východnými susedmi.
Dokument, ktorý schválili prezidenti, premiéri a iní zástupcovia 33 krajín, obsahuje prísľub podpory a integrácie zo strany EÚ, za čo od partnerov požaduje presadzovanie princípov demokracie a právneho štátu. Založenie takzvaného Východného partnerstva poznačila kritika Ruska, ktoré ho vníma ako zasahovanie do sféry svojho vplyvu.
Ruské tlačové agentúry priniesli štvrtkové vyhlásenie predsedu zahraničného výboru hornej komory ruského parlamentu Michaila Margelova, podľa ktorého bol summit prejavom geopoliticky motivovanej snahy Západu o zvýšenie vplyvu v postsovietskych štátoch. V podobnom duchu sa v stredu vyjadril ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý varoval pred vytváraním "nových deliacich čiar". Tomu zodpovedali aj slová účastníkov niekoľkohodinového stretnutia v Prahe.
"Toto Východné partnerstvo nie je namierené proti nikomu vrátane Ruska," ubezpečovala nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Javier Solana vyčítal nemenovaným ruským predstaviteľom, že ich výroky "neboli príliš konštruktívne vzhľadom na dnešné stretnutie". "Toto nie je proti Rusku," vyhlásil pred novinármi. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso upozornil, že Moskva môže mať z rozšírenia hodnôt EÚ na východ iba prospech, pretože "ak zvýšime prosperitu, ak zvýšime stabilitu, zvyšujeme ju nielen pre nás ale aj pre všetkých ostatných".
Únia v rámci partnerstva svojím východným susedom postupne a individuálne ponúkne voľný obchod, rozsiahlu ekonomickú pomoc, bezpečnostnú spoluprácu, integráciu do jednotného trhového priestoru či zrušenie vízovej povinnosti. Podľa Barrosa sa dvadsaťsedmička dohodla na priamych investíciách do projektu vo výške 600 miliónov eur.
"Východné partnerstvo sa bude usilovať o podporu politických a socioekonomických reforiem v partnerských krajinách, uľahčenie priblíženia sa k Európskej únii," uvádza sa v záverečnom vyhlásení pražského summitu. Novými partnermi EÚ budú Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina.
Viacerí zo zúčastnených štátnikov vrátane Merkelovej sa po summite rozhodli vynechať večeru, na ktorú ich pozval euroskeptický český prezident Václav Klaus. Informuje o tom tlačová agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na diplomatické zdroje. Britský premiér Gordon Brown, španielsky líder José Luis Rodríguez Zapatero, predseda talianskej vlády Silvio Berlusconi, jeho portugalský kolega José Sócrates a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy do Prahy neprišli vôbec a poslali namiesto seba nižších predstaviteľov. Na summite sa nezúčastnila ani ukrajinská premiérka Julia Tymošenková, ktorá zrušila účasť po tragickom požiari v Dnepropetrovsku, kde vo štvrtok zahynulo 10 ľudí. Ukrajinu na summite zastupoval prezident Viktor Juščenko.
