TEHERÁN. Žena zapletená do nevery vraj "prejavila ľútosť" a tak ju ušetrili.
Tresty smrti ukameňovaním boli v Iráne časté najmä po islamskej revolúcii z roku 1979, ktorá zvrhla západnú vládu a dala moc do rúk konzervatívnych duchovným. V ostatných rokoch sa však vykonávali už iba zriedkavo. Najvyšší predstaviteľ rezortu ajatolláh Hášimí Šahrudi nariadil súdom, aby prestali vynášať trest smrti ukameňovaním, pretože medzinárodné spoločenstvo vníma potom Irán negatívne. Niektoré súdy, osobitne v provinciách, však takýto trest naďalej udeľujú.
Pri ukameňovaní mužov zahrabú po pás a ženy po krk do zeme a potom na ich hlavu a telo hádžu kamene, pokým nezomrú.
Ak sa zahrabanej osobe podarí z diery uniknúť, súd ju oslobodí a je voľná. Obhajcovia práv žien bojujú za úplné odstránenie trestu smrti ukameňovaním z iránskeho trestného poriadku.
Zdroj: DPA, Reuters
