Je na slobode, ale nie je celkom slobodný. Kubánsky režim ho odsúdil na 25 rokov, po piatich ho z väzenia prepustil a odsúdil na slobodu mimo Kuby. Domov sa nesmie vrátiť. A tak chodí po svete a prosí demokratické štáty, aby pomohli dostať na slobodu zvyšných 54 väzňov.
Hneď po prepustení vás naložili do vojenského lietadla a deportovali do Španielska. Boli ste slobodný, ale nemohli ste sa slobodne rozhodnúť, či ostanete na Kube. Aký to bol pocit?
„Prepustili nás štyroch a trinástim rodinným príslušníkom dali možnosť opustiť Kubu tiež. Najprv sme boli prekvapení, že sme voľní, ale prevládol smútok, že musíme opustiť vlasť a hoci sme slobodní, nemôžeme sa už vrátiť domov.“
Prečo vás prepustili?
„Troch spoluväzňov podľa mňa pustili, pretože na tom boli zle zdravotne. Mne pomohol tlak Španielska, kde parlament prijal rezolúciu na moje oslobodenie. Pomohli mi kontakty, Únia pracujúcich Kuby, ktorej som bol v čase zatknutia generálnym tajomníkom, je členom Svetovej konfederácie pracujúcich. Myslím si, že Kuba takto chcela odmeniť Španielsko, ktoré na čele s premiérom Zapaterom neviedlo s kubánskym režimom kritický dialóg. Po našom prepustení, a to už je rok a dva mesiace, prepustili jediného väzňa. Stále ich je vo väzení 54, z toho asi tridsať je na tom veľmi zle zdravotne a majú problémy, ktorých sa nezbavia do konca života. Bez tlaku demokratického sveta nemajú šancu dostať sa na slobodu.“
Celý život ste prežili v nedemokratickej krajine, aký je život v slobodnom Španielsku?
„Nikto sa ma nepýta, kam idem, kedy sa vrátim, čo budem robiť a prečo. Nedá sa to porovnať. Vy máte slobodu už dvadsať rokov, možno to tak nevnímate, ale pre mňa je to nový svet.“
Prepustili vás vo februári minulého roka, keď chorý Fidel Castro oficiálne odstúpil a po pol storočí sa prezidentom Kuby stal jeho brat Raúl. Prekvapilo vás to?
„Pre mňa Fidel neodstúpil, len bol príliš chorý, aby mohol vykonávať svoj úrad. On je opitý mocou, sám by ju neodovzdal, keby nemusel. Vzdal sa moci, ale nepochybujte, že má naďalej veľký vplyv. Je v pozadí a riadi krajinu. Raúl je len reprezentatívna figúra, o ničom nerozhoduje, nesplnil ani väčšinu z toho, čo po nástupe sľúbil.“
Napríklad?
„Keď sa stal prezidentom, sľuboval, že bude hovoriť s ľuďmi o tom, čo sa má zmeniť, ale neurobil to. Hovoril o reforme imigračných zákonov, ale viac sa už o nich nezmienil. Hovoril, že poskytne pôdu roľníkom, aby ju mohli sami obrábať, ale nedotiahol to do konca. Niečo oznámi, ale hneď, ako sa má Fidel lepšie, zastaví to.“
Takže o reformy sa snaží len vtedy, keď sa Fidelovi priťaží?
„Presne tak, keď sa Fidel cíti lepšie, hneď tam vidíte tie protirečenia, Raúl niečo povie a Fidel hneď vysvetľuje, že Raúl to myslel inak.“
A platí, čo povie Fidel?
„Samozrejme, aj keď je chorý a odstúpil ako prezident, je stále na čele komunistickej strany a je stále vrchným veliteľom vojenských síl, toho sa nikdy nevzdal.“
Podobne vyzerala aj jedna z najväčších výmen vo vláde. Najprv to vyzeralo, že sa Raúl zbavil niektorých Fidelových ľudí, aby si upevnil moc. Neskôr Fidel vyhlásil, že o zmenách vedel a súhlasil s nimi a nakoniec dvaja kľúčoví ľudia, ktorých Raúl? odvolal, priznali chyby a odišli aj z komunistickej strany. Čo sa tam podľa vás dialo?
„Je to boj medzi bratmi. Raúl pociťuje rešpekt aj strach voči Fidelovi, vždy bol pod kontrolou svojho brata a čaká, kým nezomrie Fidel, aby mohol realizovať malé reformy.“
Takže zmien sa Kuba dočká až do Fidelovej smrti?
„Raúl nič závažné neurobí, kým bude Fidel žiť, ale ani on nie je tým, kto urobí zásadné zmeny. Urobí pár reforiem, aby zlepšil tvár socializmu, ale, čo sa týka politických slobôd, za jeho vlády nedôjde k veľkým zmenám, ak nebude pod silným medzinárodným tlakom.“
Takže Raúlov nedávny prekvapujúci odkaz americkému prezidentovi Barackovi Obamovi, že je pripravený hovoriť o ľudských právach, slobode tlače i politických väzňov, nemôžeme brať vážne?
„Potrebovali by sme experta, ktorý by preložil, čo tým presne Raúl myslel. Podľa mňa pri politických väzňoch hovoril o výmene piatich kubánskych väzňov, ktorí sú v americkom väzení (za špionáž - poz. red.). My potrebujeme na Kube zmeniť zákony, prepustiť nevinných ľudí z väzenia, dovoliť ľuďom organizovať sa a voliť. Nemyslím si, že by mal Raúl záujem tieto témy otvárať, ak nebude pod tlakom zvonku. Napokon Fidel neskôr napísal, že Obama zle pochopil Raúlovo vyhlásenie.“
Hovoríte o medzinárodnom tlaku. Európska únia zrušila diplomatické sankcie, hoci neboli prepustení všetci politickí väzni zatknutí v marci 2003 tak, ako to pôvodne požadovala? Nevzdala sa tlaku dobrovoľne?
„Podľa mňa sú sankcie veľmi podobným opatrením, ako je obchodné embargo Spojených štátov. Bolo dokázané, že izolácia pomohla viac vláde ako ľudu a opozícii. Únia za seba nechala hovoriť Španielov a tí prví prestali hovoriť s opozíciou, voči režimu boli pasívni. Je lepšie viesť dialóg s vládou a súčasne s opozíciou, hovoriť s oboma stranami, to je ten správny signál. Aby nebolo počuť len hlas kubánskej vlády, ktorá nepripustí, že porušuje práva občanov.“
Ako by malo s nedemokratickým režimom hovoriť Slovensko?
„Slovensko, hoci je malá krajina, má pre nás veľký morálny význam, pretože ste prežili to, čo prežívame my. Máte rovnakú skúsenosť, oveľa lepšie to chápete ako iné národy. Niekedy, keď rozprávam, ako sa žije na Kube, tak v krajinách, ktoré nemajú skúsenosť s komunizmom, majú pocit, že počúvajú nejaké sciencefiction. Nechápu, že 20 rokov po páde komunizmu u nás stále funguje, len 90 kilometrov od USA.“
Obama zmenil prístup ku Kube a dovolil exilovým Kubáncom neobmedzene cestovať na Kubu a posielať na ostrov peniaze. Oslabil aj obchodné embargo, keď povolil telekomunikačným firmám podnikať na ostrove. Je to lepší prístup?
„Je to pozitívne, odteraz sa môžu Kubánci stretávať s príbuznými v exile a tí môžu pomáhať všetkým, nielen rodinám, ale aj opozícii. Najdôležitejšie je podľa mňa rozhodnutie uvoľniť tok informácií. Spojené štáty chcú urobiť niečo pre to, aby sa obyčajní Kubánci dostali k internetu, k iným televíznym kanálom.
To je podľa mňa najhoršia ponuka, akú mohla kubánska vláda dostať. Oni držia Kubáncov v izolácii od reality, kto mal anténu na prijímanie iných staníc, musel zaplatiť pokutu 30-tisíc pesos, to bolo zakázané, aj internet kontroluje štát.“
Kubánci vraj majú väčšiu radosť z nástupu Baracka Obamu než Raúla Castra. Je to tak?
„Obama je hlavným lídrom kubánskej opozície, aj preto, že je farebný, to na Kube vyvolalo obrovské sympatie. U nás je veľa čiernych, ktorí sú diskriminovaní, a tú svoju túžbu po slobode vidia v Obamovi. Na Kube sa hovorí, že Obama naštartoval zmeny a zvolili ho za prezidenta, kým Oscar Elias Biset (lekár, ktorý dostal 25 rokov za to, že požaduje viac práv pre černochov na Kube - poz. red.) naštartoval zmeny a už deväť rokov sedí vo väzení na Kube.“
Pomáhali ste založiť prvé nezávislé odborové hnutie na Kube. V Poľsku také hnutie pomohlo zvrhnúť komunizmus v krajine aj v Európe. Môže sa niečo také podariť vám na Kube?
„Nemáme také možnosti, ako mal kedysi Lech Walesa. U nás existuje veľmi silná kontrola vlády, ktorá je široko-ďaleko jediným zamestnávateľom a riadi všetku odborovú činnosť. Podarilo sa nám aktivizovať ľudí a ich boj za lepšie práva pracujúcich, ale nemáme rozpočet, aktivisti sú nezamestnaní a urobili z nás nepriateľov vlasti.“
A čo iné opozičné hnutia?
„Pred šiestimi rokmi, keď režim pozatýkal 75 signatárov projektu Varela, pokúsil sa zlikvidovať rodiacu sa opozíciu. Ale neoslabil ju, naopak, pridalo sa k nám veľa mladých a veľa čiernych Kubáncov. To je dôkaz, že situácia na Kube sa mení. Už to nie sú len malé skupinky oponentov, vzniká sila vnútri národa.“
