BERLÍN. Berlín potvrdil svoju povesť, že je ateistickou metropolou Európy. Referendum, v ktorom tri a pol miliónové mesto rozhodovalo o zrovnoprávnení etiky a náboženstva na základných školách, skončilo debaklom jeho iniciátorov.
Katolíci spojili sily s protestantmi, židmi i moslimami, ani to však nestačilo na víťazstvo. Ich iniciatíva Pro Reli oslovila 48,5 percenta hlasujúcich voličov, opozičný tábor získal 51,3 percenta.
Berlínsky primátor Klaus Wowereit označil výsledok „za jasný signál“, že si ľudia želajú zachovanie súčasného stavu teda povinné hodiny etiky, dobrovoľné náboženstvo.
Podľa sociálnych demokratov a postkomunistov je výučba etiky najlepším spôsobom, ako integrovať žiakov z tureckých či arabských krajín. S ostatnými študentmi môžu diskutovať o nemeckých hodnotách, tolerancii či náboženstve.
Kampaň Pro Reli síce prehrala, v jej centrále v budove Katolíckej Akadémie sa však v nedeľu večer oslavovalo. „V meste, ktoré sa označuje za ateistickú metropolu Európy, sme mali kontroverznú a plodnú diskusiu o náboženstve,“ povedal po vyhlásení výsledkov líder skupiny a kresťansko-demokratický politik Christoph Lehmann. Jeho boj podporila aj kancelárka Angela Merkelová a pápež Benedikt XVI.
Čo však teraz máta politikov i sociológov, je polarizácia Berlínčanov. Referendum ukázalo, že mesto je aj dvadsať rokov po páde múra rozdelené na dve polovice. Chudobnejší, proletársky východ, ktorý patril do NDR, hlasoval za etiku. Západ s početnými skupinami prisťahovalcov jednoznačne podporil hodiny náboženstva.
Vhodná na analýzu je aj nízka účasť. Napriek kontroverznej debate, účasti celebrít a miliónov eur na pouličné plagáty sa k urnám „obťažovalo“ necelých 30 percent obyvateľov. Väčšina dala prednosť peknému víkendu pri vode či v parku, v kruhu svojich blízkych, čo najďalej od politiky.
