KYJEV, MOSKVA, MINSK. Tisícky občanov Ukrajiny, Ruska a Bieloruska, ale aj niektorých ďalších postsovietskych republík si dnes pripomenuli 23. výročie havárie jadrovej elektrárne Černobyľ, považovanej za najvážnejšiu ekologickú katastrofu v histórii ľudstva.
Na centrálnom spomienkovom podujatí v Kyjeve nechýbal prezident Ukrajiny Viktor Juščenko a množstvo čestných hostí vrátane príslušníkov vtedajších záchranných zložiek.
V bieloruskej metropole Minsk protestovalo asi 200 odporcov jadrovej energetiky proti plánovanej výstavbe jadrovej elektrárne v krajine. Na Bielorusko podľa oficiálnych zdrojov dopadlo po nehode v Černobyle 70 percent rádioaktívneho spadu.
Niekdajší poradca ruského prezidenta Borisa Jeľcina pre ekologické otázky Alexej Jablokov, ktorý riadi Centrum pre ekologickú politiku v Rusku, zdôraznil, že na Černobyľ sa nikdy nesmie zabudnúť. "Fakty tejto katastrofy sú strašné," konštatoval. Odhady ním vedenej inštitúcie hovoria, že občania postsovietskych republík budú trpieť na následky černobyľskej havárie ešte 150 rokov.
Po explózii v Černobyle zamoril rádioaktívny mrak veľkú časť Európy. Kontaminovaná bola oblasť s veľkosťou približne polovice Talianska, čo si vyžiadalo trvalú evakuáciu vyše 300.000 ľudí a zničilo jednu z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí na kontinente.
Vtedajšie vedenie Sovietskeho zväzu haváriu najskôr utajovalo a priznalo ju až 28. apríla, keď vedci zo Švédska hlásili zvýšené hodnoty rádioaktivity. Z dostupných materiálov vyplýva, že nad územím bývalého Československa sa černobyľský mrak ocitol celkovo trikrát: 30. apríla, 3.-4. mája a 7. mája 1986. V prvom a treťom prípade zasiahol celé územie krajiny, v druhom len jeho západnú časť, takže minul stredné a východné Slovensko. K najzamorenejším oblastiam na území SR patrili okresy na juhu Slovenska, ďalej okres Stará Ľubovňa a Dolný Kubín.
Celkový počet obetí tragédie, pri ktorej sa uvoľnil 400-násobok radiácie zaznamenanej po zhodení atómovej bomby na japonské mesto Hirošima, je aj naďalej predmetom sporov. Na likvidácii následkov explózie a požiaru v Černobyle sa podieľalo 600.000-800.000 ľudí, zväčša mladých vojakov, ktorí boli vystavení vysokým dávkam žiarenia. Podľa polooficiálnych zdrojov už 25.000 z nich zomrelo, mnohí ďalší trpia chronickými zdravotnými problémami. Podľa oficiálnych údajov OSN z roku 2005 si tragédia vyžiadala 4000 obetí na Ukrajine, v Bielorusku a Rusku spomedzi ľudí, u ktorých vyššie hodnoty rádioaktivity vyvolali nádorové ochorenia. Tieto štatistické údaje však spochybnilo viacero mimovládnych organizácií. Iba na Ukrajine registrujú totiž podľa oficiálnych zdrojov 2,3 milióna ľudí, ktorí utrpeli zdravotnú ujmu v dôsledku černobyľskej tragédie.
Posledný funkčný reaktor jadrovej elektrárne v Černobyle definitívne odstavili v roku 2000. Pod tamojším sarkofágom sa však nachádza okolo 200 ton rádioaktívneho paliva, ktoré naďalej predstavuje potenciálnu hrozbu. Na sanáciu sarkofágu schválila vlani Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) 195 miliónov eur.
Napriek všetkému nie je ukrajinský Černobyľ v súčasnosti opustenou lokalitou. Počet stálych obyvateľov tohto mesta sa pohybuje na hranici 300 osôb, navyše tam býva aj okolo 2000 zamestnancov jadrovej elektrárne, ktorí sa striedajú v dvojtýždňových intervaloch. V meste nechýba kostol, lekárska ordinácia, je tam päť obchodov, reštaurácia a bar. Aj keď sa mnohí vrátili do regiónu, mesto Pripjať zostáva prázdne. Tam sa čas akoby zastavil, všade možno vidieť ešte červené hviezdy, kosák a kladivo, či plagáty velebiace krajinu sovietov.
