Finančná kríza zmenila malý ostrov na nepoznanie. Možno ho dostane aj do Európskej únie.
REYKJAVÍK, BRATISLAVA. Len 320-tisícovú krajinu, ktorá sa ešte pred dvoma rokmi pýšila titulom Najlepšia krajina na život, zmenila svetová finančná kríza na nepoznanie.
Na jeseň minulý rok ju priviedol kolaps troch najväčších bánk na pokraj štátneho bankrotu, v januári sa ostrov stal prvou krajinou, kde hospodárska kríza donútila odstúpiť vládu a v sobotu dostala ekonomická kríza na čelo štátu prvú ľavicovú koalíciu v 65-ročnej novodobej histórii Islandu.
A tým sa radikálne zmeny na ostrove neskončili. Po sobotňajších predčasných voľbách povedie krajinu žena a prvá lesbická premiérka na svete Johanna Sigurdardottirová. Tá chce euroskeptický ostrov urýchlene dostať do Európskej únie.
Jasné víťazstvo Island a kríza nezamestnanosť skočila z 1 na 10 percent, inflácia dosahuje 15 percent islandská koruna padá, stratila voči euro tri štvrtiny hodnoty, životné náklady dramaticky rastú, ľudia nevedia splácať úvery, prišli o majetky i prácu, analytici očakávajú prepad HDP o desať percent
Niekoľkonásobná ministerka sociálnych vecí a dlhoročná poslankyňa viedla krajinu od januára, keď masové protesty vyhnali z úradu vlády premiéra Geira Haardeho a jeho Stranu nezávislosti. Po 18 rokoch pri moci si na nich demonštranti vylievali zlosť tak radikálne, že polícia musela prvýkrát použiť slzný plyn. Nič také pokojný ostrov nezažil.
Sigurdardottirová si už vtedy užívala dôveru takmer 70 percent ľudí. Štát udržala nad vodou výraznými škrtmi v rozpočte a s desaťmiliardovou pôžičkou od Medzinárodného menového fondu.
Vo voľbách ju voliči s prehľadom potvrdili v úrade. Podľa odhadov získala jej sociálnodemokratická strana skoro 30 percent a spolu s koaličnými Ľavicovými zelenými dostali dokopy viac ako 51 percent hlasov. To im v parlamente zaručuje väčšinu.
„Národ vystavil účet neoliberalizmu a Strane nezávislosti, ktorá vládla pridlho. Ľudia chcú inú morálku. Preto hlasovali za nás,“ vyhlásila pre agentúru AFP víťazka volieb Sigurdardottirová.
Konzervatívci si museli priznať trpkú porážku. Volilo ich skoro 24 percent voličov, čo je najhorší výsledok od roku 1987. V posledných voľbách pritom získali viac ako 36 percent.
Rýchly vstup do únie Sigurdardottirová vyhrala, hoci je jej strana jediná, kto podporuje rýchly vstup do Európskej únie.
„Nesúhlasíme so vstupom, hlavne pre rybolov,“ vyhlasuje aj Katrin Jakobsdóttirová, hovorkyňa koaličných Ľavicových zelených. Ryby odrádzajú od vstupu do únie nielen politické strany, ale aj obyvateľov ostrova. Toto priemyselné odvetvie tvorilo minulý rok takmer 40 percent celkového exportu krajiny. Ľudia sa boja, že únia im do ich vôd pustí ďalšie krajiny a zavedie kvóty.
Desí ich aj predstava, že by im opäť niekto diktoval, čo majú robiť. Island získal nezávislosť od Dánska len v roku 1944.
Len euro, nie EÚ Finančná kríza však urobila svoje aj s nedôverčivými Islanďanmi. V októbri minulý rok 70 percent z nich súhlasilo s vypísaním referenda o členstve v EÚ a takmer polovica by vstup do únie aj podporila. Viac ako členstvo v únii sa im pozdáva spoločná európska mena. „Zdá sa, že veľká časť obyvateľov si želá euro, ale nie pripojenie k EÚ,“ povedal pre AFP politológ Gunnar Helgi Kristinsson.
Nová premiérka im euro sľubuje do štyroch rokov, do 18 mesiacov však chce, aby v referende hlasovali o vstupe do EÚ. Bez členstva si stabilitu európskej meny v časoch hospodárskej krízy užívať nemôžu.
Ostrov zachraňujú dámy
Novou premiérkou je žena a, lesbička. Má napraviť chyby mužov.
REYKJAVÍK, BRATISLAVA. Za pár týždňov sa z nej stala politická star a symbol zmeny na ostrove. Elegantná sivovlasá dáma obnovila dôveru ľudí v politiku, ktorá ich krajinu priviedla na pokraj štátneho bankrotu.
Johanna Sigurdadottirová (na snímke TASR/AP), nová islandská premiérka, má dokázať, že to budú ženy, ktoré napravia, čo muži spôsobili. Len málokoho z Islanďanov zaujíma, že bude prvou lesbickou premiérkou na svete. S deťmi z predchádzajúceho man-želstva žije od roku 2002 v občianskom zväzku s novinárkou Joninou Leosdottirovou.
Až do januára bol premiérom Geir Haarde, centrálnej banke šéfoval 13 rokov David Oddsson, i banky, ktoré skrachovali, viedli muži. „Krízu spôsobili muži,“ povedala pre magazín Der Spiegel bankárka Halla.
Nová premiérka prebrala vládu v januári. Na čelo bánk posadila ženy a päť z 11 členov dočasného kabinetu boli ministerky, rarita na islandské pomery. Žena na čele vlády si získala dôveru ľudí.
Miriam Zsilleová
