Uniesol som Eichmanna

Mohol by pokojne hrať ruského aj amerického dôchodcu. Má 82, vedie neúspešnú politickú stranu a na odpočinok nepomyslí. Za nenápadnou nízkou postavou s veľkými okuliarami sa skrýva jedna z najväčších legiend izraelskej tajnej služby Mossad.

Až po procese s ním si svet začal uvedomovať hrôzy mašinérie, ktorá mala na svedomí smrť šiestich miliónov nevinných Židov.

Po tipe z Nemecka a mesiacoch príprav ste v jeden májový deň roku 1960 čakali o ôsmej večer na Garibaldiho ulici v Buenos Aires. Aké to bolo, keď sa zrazu objavil Adolf Eichmann?

Ako veliteľ operácie sa koncentrujete na samotnú operáciu a nemyslíte na históriu. Tá príde neskôr. Vtedy som myslel len na to, že prichádza. Koľko sekúnd prejde, kým príde na kľúčové miesto. Potom Zvi Malchin (člen komanda Mossadu) naňho skáče. Premýšľam, ako reagovať. A potom si uvedomujem, že rad je na mne.

Ako dlho trvalo, kým ste ho dostali do auta?

Od momentu, keď naňho Malchin skočil, to bolo okolo 40 sekúnd. Pamätám si, ako Eichmann strašne kričal. Bolo to veľmi nahlas. Ako hrom. V aute som hneď chytil jeho pupok tam, kde som vedel, že má jazvu. A keď som ju našiel, bol som si istý, že to je ten, koho sme hľadali. Predtým sme si boli istí tak na deväťdesiat percent, potom už na sto percent. Bol to skvelý pocit, mali sme však pred sebou len prvú fázu misie. Autom sme sa museli dostať do jedného z našich bezpečných úkrytov v Buenos Aires. Trvalo to niečo medzi hodinou a polhodinou. V tom čase sa v meste bojovalo medzi Perónovými jednotkami a armádou. Všade boli vojaci a policajti. V jednom zo siedmich konšpiračných bytov sme ho potom spovedali a držali niekoľko dní.

Mysleli ste aj na to, že to nemusí vyjsť?

Každá spravodajská operácia, do ktorej idete, môže zlyhať. Musíte preto plánovať bod po bode a rátať s tým, že v hocijakom momente sa môže niečo pokaziť.

Čo keby vás chytila argentínska polícia?

Mali sme na to pripravené riešenie. Jedným z nich bolo, že sa pripútam k Eichmannovi a poviem, aby ma priviedli na policajnú stanicu a tiež zavolali izraelského veľvyslanca. Potom by sme cez právnikov pripravovali ďalší postup. Boli sme si istí, že v tom čase by argentínska polícia urobila veľmi málo. Eichmanna by asi poslali do Nemecka. Musím sa priznať, dnes, po mnohých rokoch, že by som ho pravdepodobne zabil vlastnými rukami.

To ste nakoniec nemuseli. Čo ste sa ho opýtali ako prvé?

Ako sa volá.

Čo povedal?

Otto Haniger.

A potom?

Znovu sme sa pýtali, aké je jeho meno. A on povedal, že Ricardo Klement. Tieto dve mená používal. Keď na otázku, aké má číslo SS, okamžite vychŕlil tú kombináciu čísel, som sa ho znovu spýtal, aké je jeho meno a povedal, že Adolf Eichmann.

Strávili ste s ním niekoľko dní, kým ste ho v lietadle izraelskej spoločnosti dostali do Izraela. Aké to bolo byť s ním tvárou v tvár?

Väčšinou mal zavreté oči. V jeho miestnosti bolo stále svetlo. Boli sme k nemu veľmi zdvorilí, dávali sme mu jedlo a vyšetrovali ho.

A čo vaši kolegovia? Strážili ste muža, ktorý bol zodpovedný za holokaust.

Niektorí z mojich kolegov boli z tých, čo prežili holokaust a prišli o množstvo príbuzných. Napríklad Malchin. Jeho celá rodina v Poľsku zahynula. Preňho to bolo veľmi emotívne. Ja, rodený Izraelčan, ktorý bol celý život chladnokrvný, ako by som to povedal - správal som sa počas celej operácie ako podľa knihy (smiech).

Prečo ste si do tímu vybrali práve Malchina a ostatných?

Rozhodovali kvality ľudí z operačnej divízie Mossadu, ktorá mala v tom čase dvesto členov. Vybral som to najlepšie, čo sme mali. Malchin, ktorý nedávno bohužiaľ zomrel, bol veľmi kreatívny. Jeho akcie boli jedny z najlepších, o akých som vôbec v tajných službách počul.

Nebáli ste sa, že Eichmann môže spáchať samovraždu?

Mysleli sme na to, a preto sme nenechali v izbe nič, čo by mohol použiť. Hneď prvý deň sme mali preňho pripraveného doktora, ktorý skontroloval jeho jazyk, ústa, či náhodou nemá niečo, čo môže zhltnúť a použiť na samovraždu. Študoval som ho celý čas, keď som bol s ním, keď bol vo väzení v Izraeli, keď ho súdili, takže môžem povedať, že to nebol človek, ktorý by spáchal samovraždu. Nemal to v povahe.

Ako sa k vám správal v Buenos Aires?

Poslúchal nás od začiatku. Povedal: Ak chcete, aby som bol v Izraeli vo väzení, dajte mi pas, letenku, poletím. Sľubujem, že pôjdem pred súd.

Pýtali ste sa ho, prečo dal zabiť milióny Židov?

Eichmann na začiatku procesu hovoril, že všetko, čo urobil, bolo na rozkazy veliteľov. Bol som vojak lojálny voči nadriadeným a nepýtal som sa ich na to, čo mi prikazovali. To hovoril na súde.

A počas tých dní v Buenos Aires?

Pýtali sme sa ho na iné veci. Kde je jeho rodina, na spojenie s ďalšími bývalými nacistami. Kde je Josef Mengele (nacistický doktor z Osvienčimu, kde robil experimenty na ľuďoch) a ostatní. Ako sú organizovaní a podobne. Potom sme od neho chceli podpísať list, že je pripravený ísť do Izraela na proces.

Jeruzalemský proces s Adolfom Eichmannom (za nepriestrelným sklom) bol vysielaný na živo po celom svete. Eichmann bol odsúdený na trest smrti. Popravili ho 31. mája 1962, dva roky potom ako ho komando Mossadu dolapilo v Argentíne.

FOTO - Reuters

V tých dňoch ste už vedeli, že obávaný Mengele je tiež v Argentíne. Rozhodli ste sa vynechať ho, pretože chytiť aj jeho by mohlo ohroziť celú operáciu. Nemali ste pokušenie dostať ho?

Dôvod, prečo sa Izrael a vtedajšia hlava štátu Ben Gurion rozhodli priviesť Eichmanna pred súd, bol jasný. Zorganizovať súd, ktorý by ukázal celému svetu, čo sa stalo počas druhej svetovej vojny. Svedectvo o mašinérii holokaustu, ktorý urobili nacisti. Ukázať svetu, aby sa to už nikdy nemohlo stať. To bol cieľ. Priniesť stovky svedkov z celej Európy, aby pred súdom povedali, čo sa stalo. Nikdy sme nemysleli na pomstu. Ako zodpovedný veliteľ operácie som vedel, že toto je misia. Nie zabiť či nájsť Mengeleho, ale priniesť Eichmanna. On bol hlavným šéfom po Himmlerovi, ktorý bol už v tom čase mŕtvy. Eichmann bol ten, kto riadil celú logistiku. On bol zodpovedný za transporty, aj tie zo Slovenska, do koncentračných táborov. Ako veliteľ som preto nechcel ohroziť misiu a pokusu o dolapenie Mengeleho som povedal nie. Potom sa nám ho už nepodarilo nájsť a Mengele zomrel prirodzenou smrťou.

A čo vaši kolegovia? Neboli nahnevaní?

Samozrejme, že boli. Hovorili mi, že robím chybu, aby sme počkali a dolapili Mengeleho. Povedal som nie. Bolo to moje právo.

Hovoril ste s Eichmannom v deň jeho popravy?

Prišiel som za ním do cely spolu s kňazom. Hovoril, že nepotrebuje kňaza, ktorý sa s ním chcel pomodliť. Eichmann ho požiadal, aby odišiel a potom mi povedal, že dúfa, že všetci z nás ho čoskoro budeme nasledovať. To bolo pred vyše štyridsiatimi rokmi (smiech). Povedal som o. k. a odprevadil som ho na šibenicu. Boli to také dve minúty. Rozsypať jeho popol do mora som už nešiel. Stačilo mi to.

Prečo ste sa vydali chytiť Eichmanna až po pätnástich rokoch od konca druhej svetovej vojny?

Izraelské tajné služby pred rokom 1950 ešte neexistovali. Mossad vznikol až v roku 1959. A okrem toho sme mali veľa práce, mali sme po jednej vojne, potom prišla ďalšia v roku 1956. Boli sme zaneprázdnení, nemali sme čas. Začali sme nacistov hľadať až na konci 50. rokov.

Myslíte, že ak by ste nechytili Eichmanna, história by sa vyvíjala inak?

Som presvedčený, že áno. Tí, čo prežili holokaust, o svojich hrôzach vôbec nerozprávali. Cítili sa zahanbení. Pred procesom s Eichmannom sa všetci cítili vinní a nechceli nič hovoriť. Keď prišli prvé príbehy o holokauste, veľa ľudí tomu neverilo. Až po Eichmannovi sa to prelomilo, ľudia začali rozprávať a celý svet v tom pokračuje dodnes. Bez toho procesu by sme tu spolu nesedeli.

Nenaháňali ste len bývalých nacistov. Po masakre na mníchovskej olympiáde v roku 1972 ste stáli aj za likvidáciou zodpovedných palestínskych teroristov.

To bolo úplne iné. Masaker v Mníchove bol terorizmus. Holokaust sa stal celému národu, tam sa nedalo pomstiť za každého. V tomto prípade sme chceli potrestať kriminálnikov. A keďže sme neboli schopní ich dostať pred súd, tak sme ich zabili.

Mossad zlikvidoval takmer všetkých teroristov zo zoznamu vrátane ich vodcu. Ako sa vám to podarilo?

Len jeden nám, tuším, unikol. Brali sme to profesionálne. Dostali sme úlohu, splnili sme ju a zabili sme ich. Za všetkými našimi misiami sú rozhodnutia politických lídrov. Nie rozhodnutia samotného Mossadu. Izrael je demokratická krajina. Mossad sám od seba nerozhoduje, dostávame rozkazy aj smerovanie od politikov. Aj operácia Eichmann bola nariadená vtedajšou hlavou štátu Benom Gurionom.

Tá operácia sa dodnes považuje za dokonalú. Na druhej strane, boli ste zodpovedný aj za jedno z najväčších zlyhaní Mossadu. Odhalenie Jonathana Pollarda, amerického občana, ktorý donášal spriaznenej krajine Izraelu.

Ak by ste mi dali nejaké peniaze za chyby, ktoré som urobil, asi by som bol veľmi bohatý (smiech). Každý, kto robí množstvo operácií, môže urobiť chyby. Lenže Pollard (odsúdený za špionáž na doživotie) je stále vo väzení. Som za to zodpovedný a čokoľvek poviem, mu môže poškodiť. Preto sa ma nepýtajte na Pollarda.

Len jedna otázka. Prečo ste nemali pripravené núdzové riešenie? Keď Pollard vytušil, že je prezradený, izraelská ambasáda ho odmietla prijať a FBI ho vzápätí zatkla.

Prosím, urobte mi tú láskavosť a nepýtajte sa ma na to.

Dlhé roky ste šéfovali operáciám Mossadu. Podľa čoho sa rozhodujete, kto je dosť dobrý na to, aby ste ho nasadli do terénu?

Prvá a najdôležitejšia je otvorená myseľ. To znamená človek, ktorý je flexibilný v rozmýšľaní a rýchlo uvažujúci. Schopnosť bleskovo reagovať je nutná. Potom to, čo vie, čo nevie, koľko jazykov ovláda, ako sa správa a podobne. To prvé je však najdôležitejšie.

Povolanie špióna je plné klamstiev. Je možné popritom viesť normálny osobný život?

Prečo nie? Opýtajte sa mojej manželky. Samozrejme, že vás to vyrušuje. Všetky moje deti, keď boli malé, nevideli svojho otca, len z času na čas. Aj to je časť vašej práce.

Kedy ste povedali svojej žene, že ste špión?

Veľmi, veľmi skoro (smiech).

Nechceli vás deti v tajnej službe nasledovať?

Nie. Jeden je muzikant, druhý architekt, dcéra je psychologička.

Špionáži sa venujete takmer celý život. Ako dvanásťročný ste začali v židovskej polovojenskej organizácii Hagana. Zmenilo sa povolanie špióna za to polstoročie?

Je úplne iné. Za mojich čias sme nemali mobilné telefóny, internet ani GPS. Tieto tri prístroje všetko zmenili. Samozrejme, že za tým všetkým je ľudské premýšľanie a kreativita. A to bude vždy to hlavné.