Washington. Americký prezident Barack Obama si dnes uctil pamiatku obetí masového vraždenia Arménov z čias prvej svetovej vojny. Vyhol sa však citlivému pojmu "genocída", ktorý by mohol rozhnevať Turecko.
Podľa pozorovateľov tak Obama porušil vlastný prísľub z predvolebnej kampane, v ktorej sa zaviazal k uznaniu masakru Arménov za genocídu, čo presadzuje vplyvná arménsko-americká komunita. Sám Obama však tvrdí, že jeho pohľad na tragickú udalosť arménskych dejín zostáva rovnaký
"V mojom záujme je dosiahnutie úplného, otvoreného a spravodlivého uznania faktov," uviedol šéf Bieleho domu vo vyhlásení k 94. výročiu začiatku vraždenia Arménov v Osmanskej ríši, ktoré označil za "jedno z najväčších zverstiev 20. storočia".
Vyrovnanie sa s minulosťou podľa Obamu vytvorí podmienky pre arménsko-turecké zmierenie.
Analytici vysvetľujú Obamovu opatrnosť snahou nerozhnevať si Turecko, kľúčového spojenca USA. Citlivosť otázky zvyšuje aj prebiehajúce historické otepľovanie vzťahov medzi Jerevanom a Ankarou.
Arménsko a Turecko vo štvrtok oznámili, že po rokoch sporov sú blízko k dohode o obnovení plných diplomatických vzťahov a otvorení spoločných hraníc. Obamova administratíva si dáva pozor, aby tento proces žiadnym spôsobom nenarušila.
Podľa Arménska zabili osmanskí Turci približne 1,5 milióna Arménov, čo Jerevan považuje za prvú genocídu 20. storočia. Turecko toto obvinenie vehementne odmieta a počet obetí považuje za zveličený. Prípadné uznanie arménskej genocídy by malo podľa Ankary vážne dôsledky pre turecko-americké vzťahy.
