BERLÍN. Etika alebo náboženstvo? Zajtrajšie referendum o školských predmetoch doviedlo Berlín k vášnivej diskusii, ktorá dostáva prívlastky - konflikt civilizácií či náboženská vojna.
Keď sa moslimovia spojili s kresťanmi
V jej centre je na prvý pohľad nevinné hlasovanie o tom, či majú mať deti možnosť vybrať si, či budú navštevovať hodiny etiky, alebo náboženstva. Dnes je povinná len etika, náboženstvo je dobrovoľné.
Nemecká metropola je polepená plagátmi, ako keby boli práve parlamentné voľby. Jeden tábor vytvorili protestanti, katolíci a moslimovia - proti stoja ateisti a ľavica.
„Povinné hodiny etiky, zavedené štátom, ukazujú nedostatok tolerancie," tvrdí prvá skupina, ktorá dostala skratku Pro Reli a podporuje ju aj kancelárka Angela Merkelová. Podľa ich predstáv by mali mať žiaci slobodnú voľbu.
Prívrženci etiky naopak argumentujú, že to povedie k segregácii triedy, keďže každé dieťa bude mať separátne hodiny - zvlášť budú katolíci, moslimovia aj ateisti. Na hodinách etiky dnes môžu spoločne diskutovať o témach, ako sú potraty, práva žien či sexualita a bojovať tak proti vzájomným predsudkom. Povinné hodiny etiky zaviedol berlínsky Senát po vražde zo cti, ku ktorej došlo v roku 2005.
Mladú moslimku zabil jej brat, pretože „konvertovala" na západný životný štýl. Integrácia prisťahovalcov a budovanie spoločných hodnôt je v Berlíne veľká téma. Až 40 percent tínedžerov má totiž pôvod v cudzine.
Rozdelené mesto
Referendum ukazuje, že aj dvadsať rokov po páde múra je mesto rozdelené na dve polovice. Východoberlínčania sú skôr ateisti a podporujú etiku, Západoberlínčania s buržoáznou tradíciou a silným vplyvom cirkvi presadzujú náboženstvo.
Autor: dopisovateľ SME z Berlína
