RÍM, BRATISLAVA. Pred pár týždňami predstavil Barack Obama v Prahe svoju víziu sveta bez atómových zbraní. Prvý krok, ako prejsť od slov k činom, sa začal možno v piatok v Ríme.
V talianskej metropole prebehlo úvodné kolo rokovaní americkej a ruskej strany o vzájomnej dohode na znížení počtu strategických atómových zbraní. Ak sa dohodnú, mohol by sa aktívny arzenál oboch krajín znížiť o polovicu.
Sporné body
Oba vyjednávacie tímy v piatok hovorili o „produktívnom“ začiatku, podľa médií je však na stole viacero sporných bodov. Dohadovať by sa malo iba o znižovanie rozmiestnených strategických zbraní. To Rusom nemusí stačiť. Tlačia na to, aby Američania zredukovali aj počty odpaľovacích a transportných zariadení či ponoriek.
Ďalšia podmienka Moskvy by mohla súvisieť so starým problémom s americkou protiraketovou obranou v strednej Európe, nad ktorou Američania stále uvažujú. „Komplikuje to nukleárne odzbrojovanie,“ povedal Medvedev podľa Christian Science Monitor.
Napriek tomu by prvé výsledky mohli byť na stole už počas Obamovej júlovej cesty do Ruska. Americký líder chce, aby sa nová dohoda podpísala do konca roka, keď prestane platiť zmluva START I. z roku 1991. Ak by sa to podarilo, bol by to úspešný štart Obamovho bezjadrového sveta.
Jeho iniciatíva pritom nie je nová a mali ju už viacerí americkí prezidenti. Sú však náznaky, že nová vláda to myslí vážnejšie. „Obama z toho spravil úplnú zahraničnopolitickú agendu a tá úprimnosť ho podľa mňa odlišuje od jeho predchodcov,“ povedal pre Reuters Clark Murdock z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie.
Znížia aj ostatní?
Nová americká vláda predpokladá, že ak sa ukáže ako pozitívny príklad pri znižovaní zbraní, ďalšie krajiny ju budú nasledovať. Podľa mnohých názorov je to naivná predstava.
Jediná ďalšia atómová veľmoc, ktorá je ochotná pristúpiť na znižovanie arzenálu, je zatiaľ len Veľká Británia. Minister zahraničia David Milliband bol prvý, kto prišiel s iniciatívou sveta bez atómových zbraní.
Čína či Francúzsko zatiaľ podobné signály nevyslali. „Peking naopak buduje silu, ktorá má podľa spravodajských služieb zdvojnásobiť počet hlavíc za 15 rokov,“ povedal pre Time Hans Kristensen z nezávislej Federácie amerických vedcov.
O znižovaní zrejme nemôže byť reč ani u regionálnych atómových mocností ako Izrael, India, Pakistan či Severná Kórea. Nie zničiť, ale vyrobiť atómovú bombu sa podľa mnohých snaží Irán. Stále pretrváva obava, že atómovú zbraň môžu získať aj teroristické skupiny.
A tak jedinou krajinou, ktorá doteraz zničila svoj jadrový arzenál, asi ešte dlho zostane Južná Afrika. Obama sám priznal, že sa možno bezjadrového sveta počas svojho života nedočká. A skeptici hovoria, že ho nezažijú ani jeho deti.
