WASHINGTON, BRATISLAVA. Najskôr tvrdé metódy vypočúvania väzňov, neslávne známe z čias éry prezidenta Busha, zakázal. Po mesiacoch vnútorných diskusií zverejnil, čo všetko vlastne CIA väzňom robila. Nakoniec dodal, že zodpovední sa vyšetrovať nebudú.
Barack Obama veril, že tým urobí hrubú čiaru za kontroverznými metódami používanými počas Bushovej vlády. „Hovoril, že kapitola je tým uzavretá. Že teraz nepotrebujeme, aby sa z toho stal nejaký druh mánie,“ citoval jedného z predstaviteľov administratívy Washington Post.
Kritika z oboch strán
Novému americkému prezidentovi sa jeho predstavy nenaplnili. Po zverejnení dokumentov sa na neho zosypala kritika z oboch politických táborov.
Ľavica a ľudskoprávne organizácie ho kritizujú za to, že nechcel vyšetrovať zodpovedných ľudí. Podľa najnovších informácií senátneho výboru s tvrdými metódami vrátane waterboardingu súhlasila v roku 2002 aj vtedajšia poradkyňa pre národnú bezpečnosť Condoleezza Riceová.
Obama tak pod tlakom trochu cúvol. V utorok už povedal, že vyšetrovanie nevylučuje. O tom, či to treba prešetriť, sa začal hádať aj americký Kongres.
Súčasne sa na Obamu vrhli aj republikáni a predstavitelia bývalej vlády. Podľa ex-viceprezidenta Dicka Cheneyho Obama touto politikou vystavuje USA ďalším útokom. Cheney tiež obhajuje kroky, ktoré Bush po 11. septembri prijal v zaobchádzaní so zadržanými . „Fungovalo to. Sedem rokov nás ochránili pred útokmi,“ povedal pre Fox News.
Pomohli proti útokom
S týmto názorom prišiel dokonca aj Obamov riaditeľ spravodajskej služby Dennis Blair. „Hodnotné informácií prišlo práve z vypočúvaní, z ktorých boli tieto metódy použité,“ napísal v liste svojim podriadeným. Podľa New York Times to možno zabránilo teroristickému útoku napríklad na Los Angeles.
Amerika sa tak vracia k starej eticko-filozofickej diskusii, či je mučenie prípustné v prípadoch, keď môže zachrániť nevinné životy.
