Brusel 10. mája (TASR) - Prijatie 10 kandidátskych krajín do Európskej únie (EÚ) v roku 2005 by stálo úniu 44 miliárd eúr za predpokladu, že budú noví členovia dostávať rovnaké platby na podporu zaostalých regiónov a farmárov, ako terajšie členské štáty. Vyplýva to zo štúdie, ktorú zverejnila nemecká Dresdner Bank.
Podľa týchto odhadov by sa rozpočet EÚ musel zvýšiť o 50 percent a z dnešného limitu 1,27 percenta celkového hrubého domáceho produktu únie by narástol na 1,4 percenta HDP. Znamenalo by to dodatočnú finančnú záťaž pre Nemecko, Francúzsko, Britániu a Taliansko, ktoré sú najväčšími prispievateľmi do spoločného rozpočtu pätnástky.
V prípade Nemecka by sa rozpočtový príspevok zdvojnásobil na 21 miliárd eúr, Británia by namiesto dnešných 5,3 miliardy prispievala sumou 16,4 miliardy, príspevok Francúzska by sa zvýšil z 1,1 na 8,2 miliardy a Talianska z 1,8 na 8,5 miliardy eúr, predpokladajú experti Dresdner Bank.
Štúdia pripomína, že EÚ predpokladala pre nové členské štáty na rok 2005 iba 14,2 miliardy a na rok 2006 sumu 16,7 miliardy eúr. Finančný výhľad Agenda 2000-06 schválený v roku 1999 v Berlíne totiž nepočíta s priamymi platbami pre poľnohospodárov ani s plnou podporou zo štrukturálnych fondov, určených na podporu chudobnejších oblastí. Experti pracovali so scenárom, podľa ktorého sa v roku 2005 stane členmi EÚ 10 kandidátskych krajín, teda všetky okrem Bulharska, Rumunska a Turecka.
Prestížna nemecká banka ďalej odhaduje, že štátom strednej a východnej Európy bude trvať dve desaťročia, kým dosiahnu aspoň 50 percent priemernej životnej úrovne v dnešných členských krajinách EÚ. Pri takomto odhade brali experti do úvahy realistické prognózy ekonomického rastu, ako aj osem percent HDP vo forme podpory zo strany únie a 6-10 percent HDP vo forme priamych zahraničných investícií ročne.
Štúdia Dresdner Bank očakáva pozitívne dôsledky rozšírenia na jednotný trh EÚ a životné prostredie. Za výhodu tiež považuje migráciu pracovnej sily z Východu - vzdelaní a kvalifikovaní pracovníci z nových štátov by mohli zaplniť existujúce medzery v určitých odvetviach a regiónoch dnešnej EÚ. Experti sa preto vyslovujú proti obmedzeniu voľného pohybu pracovnej sily, ktoré navrhla EK a ktoré presadzujú najmä Nemecko a Rakúsko.
Podľa Dresdner Bank príde po rozšírení ročne do Nemecka asi 200.000 pracovníkov z východnej Európy a do všetkých ostatných krajín spolu asi 100.000, čo nepokrýva ani demografické potreby. Obmedzenie voľného pohybu pracovníkov je preto ekonomicky nepodložené, konštatujú experti Dresdner Bank.
(spravodajca TASR Robert Sermek) ed
