Reykjavík 10. mája (TASR) - Družicové pozorovanie procesov na zemskom povrchu využívajú vedci v čoraz väčšej miere na sledovanie zmien v priebehu rokov a desaťročí. Takýmto pomocníkom je aj sieť družíc Landsat, ktorá zaznamenala postupné topenie jedného islandského ľadovca v rokoch 1973-2000.
Objektom záujmu vedcov bol ľadovec Breidamerkurjökull, výbežok väčšieho ľadovca Vatnajökull. Zo záberov satelitov Landsat 1 zo septembra 1973 a Landsat 7 z rovnakého mesiaca roku 2000 vyčítali, že tento výbežok sa za uvedené obdobie stiahol o viac ako dva kilometre do vnútrozemia Islandu.
Na snímkach sa dá dobre rozoznať vytváranie malých ľadovcových vrcholov v jazere pred Breidamerkurjökullom. Odkryté ľadovcové masívy majú modravo bielu farbu, zatiaľ čo zasnežený ľadovec je biely až svetlobiely. Zatopené oblasti sú modré a pevnina má červenkastú farbu.
Krátkodobé zmeny ukazujú zábery družíc Landsat 5 z augusta 1997 a Landsat 7 zo septembra 2000. Najväčšie zárezy sú viditeľné na koncoch ľadovcového výbežku Breidamerkurjökull.
Je zaujímavé, že pozemné merania islandských vedcov ukazujú pomalší ústup ľadovcového masívu. Napríklad merania trochu západne od jazera Jökulsárlón sa odlišujú o viac ako 100 metrov od údajov Landsatu. Tieto rozdiely súvisia v prvom rade s nižšou rozlišovacou schopnosťou družíc. Ich sila je naopak v plošnom pozorovaní ľadovcov.
Pri určovaní príčin ústupu výbežku islandského ľadovca sú vedci opatrní a nespájajú ho priamo so skleníkovým efektom. Zatiaľ čo totiž Breidamerkurjökull ustupuje, iné ľadovce narastajú.
