New Jersey 10. mája (TASR) - Vedci oživili zabudnutú metódu sledovania klimatických zmien na Zemi. Opäť ich začal zaujímať tzv. zemský svit, oná tajomná žiara, ktorá osvetľuje tmavú stranu Mesiaca. Tento úkaz vzniká odrazom slnečného svetla najprv od Zeme a potom od Mesiaca. Zemský svit, viditeľný dokonca aj voľným okom, priamo závisí od albeda - pomeru medzi odrazeným a dopadajúcim množstvom svetla.
Táto veličina je dôležitou charakteristikou stavu podnebia, pretože dlhodobým pozorovaním zemského svitu sa dajú získať dôležité informácie o oblačnej vrstve a atmosférických časticiach (aerosoloch). Philip Goode z New Jersey Institute of Technology v najnovšom čísle časopisu Geophysical Research Letters píše, že albedo Zeme v ostatných piatich rokoch pokleslo o viac ako 2,5 percenta. Okrem iného to znamená, že Zem vyžaruje do vesmíru menej tepla. Už jednopercentné zníženie schopnosti povrchu odrážať žiarenie má enormný účinok na podnebie a má za následok jeho otepľovanie.
Hoci prvé kvantitatívne merania zemského svitu uskutočnil už začiatkom minulého storočia francúzsky astronóm Andre-Louis Danjon, táto metóda zostala nepovšimnutá do roku 1991. Opäť ju oprášil až profesor Steven Koonin z Kalifornského inštitútu technológií (CIT).
Zmeny podnebia sa podľa Koonina dajú sledovať len vo veľkej mierke. Meranie zemského svitu je v tomto smere ideálne, pretože slnečné svetlo odráža väčšina povrchu Zeme. Najnovšie merania albeda sa uskutočnili počas viac ako 200 nocí a trvali dva roky. Zohľadnili sa aj ďalšie merania zo 70 nocí v rokoch 1994-95. Údaje sa získavali malým teleskopom v kalifornskom Big Bear Solar Observatory.
Vedci zistili, že albedo v ostatných piatich rokoch zoslablo len mierne, zatiaľ čo magnetická aktivita Slnka na prechode od slnečného minima k slnečnému maximu v rovnakom období stúpla. Tieto poznatky potvrdzujú teóriu, že magnetické pole Slnka nepriamo ovplyvňuje klimatické zmeny a vysvetľovali by skutočnosť, prečo dochádza každých 11 rokov k výrazným zmenám v nameraných dátach.
