Riga 9. mája (TASR) - Rozšírenie Severoatlantickej aliancie o pobaltské krajiny nebude podľa fínskej prezidentky Tarje Halonenovej ohrozovať bezpečnosť Európy.
Helsinky nevidia dôvod, prečo by vstup Lotyšska, Litvy a Estónska do NATO mal napriek nesúhlasu Ruska vytvoriť hrozbu pre európsku bezpečnosť, vyhlásila Halonenová počas medzinárodnej konferencie na pôde univerzity v lotyšskej Rige.
Halonenová pred niekoľkými dňami v rozhovore pre nemecký časopis Spiegel vyslovila negatívne stanovisko k vstupu pobaltských štátov do NATO. Podľa predstaviteľov Rigy z článku vyplýva, že Helsinky majú v úmysle aktívne oponovať vstupu Lotyšska do aliancie, hoci sa táto otázka Fínska, ktoré nie je členom NATO a spolieha sa na vlastnú obranu, netýka. Lotyšská prezidentka Vaira Vike-Freibergová Halonenovú v pondelok vyzvala, aby tieto vyhlásenia vysvetlila.
Lotyšsko spolu s ďalšími bývalými sovietskymi republikami Estónskom a Litvou dúfa, že by sa mohlo stať členom aliancie počas nadchádzajúceho summitu NATO, ktorý sa uskutoční v roku 2002 v Prahe. Všetky tri krajiny majú tiež záujem o členstvo v Európskej únii.
Moskva sa proti rozširovaniu aliancie smerom k ruským hraniciam stavia jednoznačne záporne. Fínsko je jedinou krajinou EÚ, ktorá má s Ruskom spoločné hranice.
