Otto Schulmeister, dlhoročný šéfredaktor a vydavateľ rakúskeho denníka Die Presse, písal a myslel podľa pokynov CIA.
VIEDEŇ, BRATISLAVA. Stal sa legendou rakúskej žurnalistiky. Pätnásť rokov bol šéfredaktorom denníka Die Presse, ktorý sa podľa oficiálnej stránky stal pod jeho vedením „rezerváciou nezávislého myslenia“.
Ďalších 13 rokov bol jeho vydavateľom, než po páde komunizmu v roku 1989 aktívnu novinárčinu zanechal. Vychoval celú generáciu rakúskych novinárov, ktorých učil, že si nikdy nesmú nechať predpisovať, o čom môžu písať.
Osem rokov po jeho smrti rakúsky týždenník Profil zverejnil informácie z archívu americkej tajnej služby CIA, že to bol Otto Schulmeister, kto písal tak, ako mu to Američania kázali. V čase, keď bol šéfredaktorom, písal úvodníky podľa príkazov CIA a odmietol zverejniť informácie, ktoré by škodili americkým záujmom v čase studenej vojny.
Z presvedčenia „Je to zapálený obhajca historickej misie Rakúska ako západného predmostia Východu, muž, pre ktorého je pero zbraň, symbolický meč, ktorým bojuje proti komunizmu.“ Takto opísal Schulmeistra viedenský agent CIA v novembri 1961.
To už mal spis niekoľko strán, prvá zmienka bola z roku 1949. Američania sledovali vzostup rakúskeho novinára dlhé roky. Využili jeho nacistickú minulosť a odpor proti komunizmu, aby ho získali pre seba.
Nemali s tým veľa práce. Schulmeister pre nich pracoval z presvedčenia. Za svoje služby nebral peniaze. V júni 1962 už dostal Schulmeister krycie meno GRCAMERA a americká tajná služba si vzájomnú spoluprácu pochvaľovala.
„Materiál doručený... Bude zverejnený úvodník podľa našich príkazov,“ stojí v spise z októbra 1962.
V decembri 1962 CIA informuje, že ju znepokojil článok korešpondentky Die Presse vo Washingtone o tajnej americkej podpore pre rakúsku armádu. „Príbeh je pravdivý (...), nemal by byť však zverejnený, aby sme sa vyhli kritike rakúskej neutrality. Presvedčil som GRCAMERU, že by to mohli využiť Sovieti. GRCAMERA súhlasil, že informácie nezverejnia.“
V októbri Američania bilancovali Schulmeistrovu činnosť: „Je to kolaborant, ktorý vie, s kým je v kontakte.“
Kontakty boli časté
Nebol jediný
Schulmeister nie je jediný rakúsky novinár, ktorého CIA spomína. „Sú tam aj novinári z rakúskeho rozhlasu, z denníka Kurier či Salzburger Nachrichten, dokonca sa spomína človek z týždenník Wochenpresse, ktorému za služby platili,“ hovorí pre SME autorka článku Christa Zöchlingová. Ich mená sú však začiernené a ich úloha nejasná. Zöchlingovej poskytol 92-stranový Schulmeistrov spis historik Siegfried Beer, ktorý sa zaoberá prácou tajných služieb.
Dlhoročnú redaktorku týždenníka Profil neprekvapilo zistenie, že rakúski novinári sa v časoch studenej vojny stretávali s americkou tajnou službou. „Prekvapením však je, v akej miere s nimi Schulmeister spolupracoval. Nebola to len výmena informácií, on písal priamo podľa ich pokynov a bránil ich záujmy,“ povedala.
Zöchlingová pripúšťa, že najnovšie zistenia spochybňujú reputáciu rakúskej žurnalistiky. Oceňuje však, ako zareagovala tlač, ktorej sa to bezprostredne týka. „Veľmi elegantne a sebakriticky uznali, že treba túto časť minulosti dôkladne spracovať,“ dodáva Zöchlingová.
OTTO SCHULMEISTER
Jeho meno mala CIA na zozname nacistických zločincov a osôb, ktoré s nimi boli v kontakte.
bol členom Hitlerjugendu, v roku 1941 pracoval pre nacistické noviny Südost-Echo, od roku 1942 pracoval v oddelení propagandy Wehrmachtu na juhoruskom fronte i Balkáne, v roku 1941 si podal prihlášku do Hitlerovej strany NSDAP, najprv ju odmietli pre jeho „egoistický charakter“, neskôr prijali, napísal diplomovú prácu o Obnove (nemeckého) životného priestoru.
